ROAD HOUSE

Keď som začiatkom 90. rokov videl prvýkrát originál Road House nikdy by mi nenapadlo, že po vyše tridsiatich rokoch sa na ten film bude spomínať. Áno, mal som ho rád viac než by som mal mať, ale žil som s pocitom, že som jediný. Po príchode internetu som bol teda prekvapený, že moje Guilty pleasure je v zámorí považované za kult. O to viac ma postupom času prekvapilo, že sa šušká o remaku.

Ten mal tŕnistú cestu a uvažovalo sa o viacerých konceptoch. Vrátane ženskej verzie s Rondou Rousey (Expendables 3). Nakoniec ale všetko dopadlo inak a pred divákov sa dostáva verzia Douga Limana (Agent bez minulosti, Na hrane zajtrajška) s Jakom Gyllenhaalom (Skrotená hora, Zmiznutie). Základ deja ostáva rovnaký.

Bývalý zápasník MMA Dalton (Jake Gyllenhaal) je najatý ako vyhadzovač v podniku,ktorý má problém s klientelou. Nakoniec sa ukáže, že problémy sú cielenými útokmi miestnej mafie. Tie majú totiž s podnikom vlastné plány. A Dalton sa stáva ich nepriateľom číslo jedna.

Hrozba smrti mala byť priamočiarym akčňákom. A z istého uhla pohľadu spĺňa svoje zadanie dôstojne. Problémom je, že ambície tvorcov siahali trochu ďalej. Zmien oproti originálu je veľa a väčšinou nie sú k lepšiemu. Tajomná Daltonova minulosť tu je konkretizovaná, zápletka s miestnym gangstrom sa uberá iným smerom a takisto zamrzí redukcia parťákov hlavného hrdinu.

Relatívne zaujímavé prostredie vyhadzovačov je redukované na minimum a tým sa stráca atraktivita prostredia. Ostal tak iba obyčajný akčňák, kde mohol byť hrdina rovnako barmanom alebo obsluhovačom záchodov. Samozrejme s tým, že je strašne badass majster bojových umení.

Tam kde originál čerpal z nevinného vzhľadu Patricka Swayzeho (“Myslel som, že si väčší”), tak tu je Dalton od začiatku vykreslený ako smrtonosná zbraň. Pokus dávať podobnej postave charakterový backround je tým pádom dosť kontraproduktívny. Zbytočne naťahovaná stopáž je tak vyplnená vecami, ktoré takmer žiadneho žánrového fanúšika nezaujímajú. Teda mohli by zaujímať, keby bol príbeh zaujímavejší a zmysluplnejší.

Je prekvapivé, že ešte aj v tomto aspekte nový kúsok Douga Limana súboj s originálom prehráva. Pretože ani vtedy nešlo o žiadnu sofistikovanú záležitosť. Skôr naopak. Tvorcovia pôvodného filmu ale dokázali dať výsledku vyladený tvar, slušné tempo a hrdinom dôveryhodné motivácie. Čo tu chýba.

Mnoho našťastie zachraňuje Jake Gyllenhaal. Je dostatočne kvalitný herec aby dokázal predať svoje traumy, charizmu aj obdivuhodnú fyzickú kondíciu. A takisto nepôsobiť smiešne až v Seagalovskej štylizácii nepremožiteľného drsňáka.

Ešte viac sa ale bude hovoriť o záporákovi s tvárou MMA zápasníka Conora McGregora. Jeho postava najviac pripomína extravagantnú kreáciu Jasona Momou z posledného dielu Rýchlo a zbesilo. Jeho prepálený psychopat je ako z úplne iného filmu, no dokáže si pre seba ukradnúť každú scénu a je zábava sa neho pozerať. A hlavne mu ide na jednotku to, čo ľudí zaujíma. A tým je kopanie do hláv a lámanie kostí.

Akčné scény sú sympaticky brutálne a snímané veľmi energicky. Každá z nich má potrebný drive. Fanúšikovia akčných béčok si pri nich rozhodne prídu na svoje. A aj kvôli tomu nedokážem remake úplne odsúdiť. Sú v ňom totiž aj dobré veci.

Minimálne prvá polovica má správnu atmosféru. Scénáristi servírujú niekoľko pekných brakových nápadov (krokodýl, spomenutý McGregorov záporák) a Doug Liman ukazuje, že sa pohybuje v inej lige než väčšina žánrovej konkurencie. Aj keď možno práve kvôli tomu sa snaží byť ambicióznejší, než by sa patrilo. Vo výsledku ale nejde o podobný megatrapas ako remake inej Swayzeho akčnej klasiky Bod zlomu.

Remake Road House je fajn akčné béčko, ktoré ale chce hrať inú ligu na akú reálne má. Fanúšikom žánru tak radšej odporúčam originál. Ten je vo svojej priamočiarosti, naivnosti a atmosfére predsa len zábavnejší a odzbrojujúcejší.

Road House (USA, 2024, 121 min.)
Réžia: Doug Liman. Scenár: Anthony Bagarozzi, Chuck Mondry, R. Lance Hill. Hrajú: Jake Gyllenhaal, Daniela Melchior, Conor McGregor, Billy Magnussen, Jessica Williams, B.K. Cannon, Joaquim de Almeida, Post Malone ...