BLACK BIRD

Jimmy Keene v podaní Tarona Egertona má všetko, čo si muž môže priať: stredoškolská futbalová hviezda si dnes žije v luxusnom dome, teší sa popularite prakticky u každého s kým príde do kontaktu a o pozornosť žien nemá núdzu. Všetko sa zmení, keď mu prídu na zdroj jeho príjmov. Jimmy je odsúdený na 10 rokov za obchodovanie s drogami. Ani jeho otec (Ray Liotta vo svojej poslednej úlohe) mu napriek svojim skúsenostiam bývalého policajta nedokáže pomôcť.

Vyzerá to, že neodolateľný a suverénny fešák si bude musieť odkrútiť celú dekádu. Hoci sa, ako to má vo zvyku, novému prostrediu maximálne prispôsobil a na prvý pohľad sa mu vôbec nevodí zle, stále sú jeho domovom mreže a ostnatý drôt. Keď už si Jimmy myslí, že niet iného východiska ako zatnúť zuby a vydržať, prichádza agentka FBI (Sepideh Moafi), ktorá ho zadržala, s návrhom.

Larry Hall (Paul Walter Hauser) je patologickým klamárom. Neustále sa priznáva k zločinom, ktoré pravdepodobne nemohol spáchať. Napriek tomu sa ho policajtovi Brianovi Millerovi (Greg Kinnear) podarilo dostať za mreže. Bohužiaľ iba dočasne. Dôkazy, ktoré by podivína so zápalom pre historické rekonštrukcie spájali s vraždou a zneužitím 15-ročného dievčaťa bolestivo chýbajú. Larryho odvolanie znamená, že ak sa situácia nezmení, možný vrah bude vypustený medzi ľudí. Práve tu vstupuje do hry Jimmy Keene.

Ak sa Jimmymu podarí dostať do doby pojednávania o odvolaní z Larryho informácie vedúce k dôkazom, či nebodaj údaje o lokalite jeho 18 možných obetí, jeho vlastný trest bude zrušený. Ak však zlyhá, odsedí si zvyšok trestu vo väznici s maximálnou ostrahou, obklopený sadistickými zabijakmi, pedofilmi a mafiánmi. Hra na mačku a myš začína.

Možno vám príde, že som až príliš času venoval opisu základnej premisy. Bolo to potrebné. Skrz túto deskripciu môžete jasne odtušiť komplexnosť a množstvo perspektív, ktorými sa príbeh vydáva. Je tu postrehnuteľná vrstevnatosť charakterov dvoch mladíkov, ktorí sú si podobnejší, než by jeden z nich chcel, no zároveň odlišní natoľko, že je radosť sledovať ich dialógy a interakcie.

Tvrdiť, že kvality celého diela stoja výhradne na Egertonovom protagonistovi a Hauserom hranom antagonistovi by bolo nesprávne. Black Bird vládne na niekoľkých ďalších leveloch. Je to ale práve herecké duo, ktoré stojí v bezprostrednom popredí.

Jimmyho „zlatý chlapec“, namyslený Adonis, ktorého udrie päsť krutej reality. Larryho ambivalencia, ktorá ukazuje jeho čudáctvo bez toho, aby definitívne poukázala na pravdivosť obvinení, ktoré mu chcú dokázať. Psychologický vývoj, introspekcia, odozva na vonkajší tlak a vnútorné prežívanie – všetko je prevedené takmer bezchybne. Na pleci oných hercov leží ťažké bremeno, ktoré úspešne nesú od začiatku až do poslednej epizódy.

Podobne sú na tom i vedľajšie postavy. Či už je to Kinnearov neoblomný policajt alebo Liottova otcovská figúra trpiaca porážkou - v obsadení nenájdeme slabý článok.

A keď sa pozrieme na meno tvorcu, výsledok nie je natoľko šokujúci. Dennis Lehane má na konte knižné predlohy k takým peckám ako Mystic River (2003), Gone Baby Gone (2007), alebo Shutter Island (2010). Okrem toho sa produkčne podieľal na výrobe seriálov Mr. Mercedes (2017-2019), aj The Outsider (2020).

Lehane sa skrz Black Bird premiérovo podujal na úlohu hlavného tvorcu. Jeho dramaturgia je presná. Scenár komplexný a zároveň nie komplikovaný. Atmosféricky sa jedná o jednu dlhú, bezútešnú depresiu – čo je samozrejme plus. Naturalistické poňatie napomáha náboju hercami interpretovaných emócií. Toto nie je slniečko a dúha, tu sme v reálnom svete, kde prevládajú kobaltovo-modré mraky a takmer neutíchajúci mrazivý lejak.

V tomto duchu sa uberá celý tunajší dej, či už ten hlavný alebo jeho vedľajšie linky. Temnota a beznádej á la True Detective (2014) ale nikdy nepôsobí samoúčelne.

Exkvizitnej atmosfére napomáha skvelá technická stránka. Kamera spolu s hudbou zotrvávajú na strane subtílnosti. Obraz necháva vyniknúť to, čo sníma namiesto aby sa sebecky snažil byť čo najprogresívnejším. Hudba sa vkráda do ušných bubienkov a zalieza až do žíl, v ktorých vám z nej tuhne krv. Jedinou distingvovanou audio stopou je úvodná znelka, ktorá evokuje, už zase, prvú sezónu True Detective. Podoba je našťastie pocitová, nie doslovná. Úvod si udržuje vlastnú identitu – čo prakticky platí pre seriál ako taký.

Kvalitné herectvo. Poctivo vystavaný dej. Psychologický presah. Technická adekvátnosť symbioticky dopĺňajúca dianie. Je tu vôbec čo vyčítať? Nuž...

Tí, ktorí si brúsia zuby na finálne crescendo budú sklamaní. Koniec sa drží ducha príbehu založeného na skutočných udalostiach. Nečakajte žiadne divoké rozuzlenie. Ja osobne to vnímam ako klad. Civilné zakončenie je, v súlade s dovtedajším vývojom, žiaducejšie ako snaha o nasilu našraubovaný klimax.

Mínusové body udeľujem za nedotiahnuté vedľajšie linky. Nejde o nič signifikantné, avšak linka s dozorcom, či tá s Rayom Liottom si žiadali lepšiu starostlivosť.

Black Bird zo stajne AppleTV+ je výnimočnou mini-sériou. Herecký koncert Egertona s Hauserom podporuje vysoko nadpriemerná scenáristická robota. Lehane si postrážil i technickú stránku, pričom inšpirovať sa nechal tým vôbec najlepším v žánri. Zoči-voči takto suverénnemu návalu kvality tých pár nepodarených drobností veľmi radi odpustite.