|
KARLOVE VARY - AKO TO DOPADLO? |
KARLOVE VARY - AKO TO DOPADLO? |
Ukončenie festivalu z TV.
Po pokuse siedmych tanečníc zahájiť festival tancom sa slova ujal Marek Eben, ktorý privítal všetkých divákov znelkou festivalu. Potom povedal jednu veľkú múdrosť: “Tohtoročný karlovarský festival znovu dokázal, že ak má film srdce, môže stáť päť päťdesiat a získa si srdcia divákov a pokiaľ srdce nemá, nepômože mu ani veľký rozpočet”.
Neskutočne dlho trvalo vymenovanie všetkých sponzorov, ale napravila to hlavná porota, ktorá pripochodovala v rytme š,š,š. Po predstavení dokumentárnej poroty prišla na rad prvá cena, Cena divakov denníku MF Dnes: Erasmus a spol. Tak aspoň jedno zadosťučinenie, že som videl víťazný film, aj keď sme si ho zvolili my, diváci. Druhá cena putovala Dcére z Jananu (En´an no musume) - dokumentárny film nad 30 minút. Režisérovi cena takmer vypadla z rúk, ale ešte ju má. Dokument do 30 minút a cenu zaň dostal Filip Remunda za dokument Obec B. Nasledovala cena s názvom Zvláštne uznanie. (Neviem ako vám, ale mne to pripadá ako niečo ako cena útechy.) Vyhrávajuci je dokument Diablovo pôsobište. Režisérka prevzala cenu osobne a posťažovala sa, že to bolo veľmi náročné, že si nikdy nemyslela, že bude stáť na pódiu festivalu a už vôbec nie, že niečo vyhrá. Druhé zvláštne uznanie putovalo druhému filmu, ktorý som videl. Hon na Anjela alebo Štyri lásky básnika a proroka. To je pre mňa veľké prekvapenie. Dokument je uzatvorený.
Zvláštne uznanie v súťažnej sekcii odovzdal režisérovi Min Boung-Hunovi Jan Malíř za film Nie je čas na slzy. Nasledovala videoukážka tohoto filmu. Druhé zvláštne uznanie získala Fajčiareň, predovšetkým k prihliadnutiu na scenár. Taktiež bola doprianá divákom, ktorý film nevideli videoukážka.
|
|
|
Cena za najlepší mužský herecký výkon. Cenu odovzdavala Bibiana Beglau. Získal ju William H. Macy za účinkovanie vo filme Focus. Macy tam nebol, takže tuto cenu prevzal s radosťou niekto iný, ale sľúbil, že mu ju predá (Nepovedal za koľko). Ukážka v štýle Oscarov ukázala Macyho v návale zúrivosti. Roger Ebert predával cenu za najlepší ženský herecký výkon. Tú prevzala Ugly Egilsdóttir za Film Smiech čajok. Toto meno sa ľahko píše. ale správne vysloviť by som ho nevedel. Ale stál by som o to, aby mi niekedy predal cenu Ebert. Ukážka ukázala, že mladým talentovaným herečkám je filmový svet naklonený. Keby sa udeľovali ceny za najkratšiu ďakovnú reč, tak by ju vyhrala ona. Cenu za najlepšiu réžiu ziskal Asghar Massombagi za Khaled. Ten poďakoval snáď úplne všetkým. Ukážka ukázala menej ako málo. Zvláštnu cenu poroty predal Jean-Marc Barr producentom filmu Nikde v Afrike.
Festivalová znelka a jej ďalšia verzia, o ktorej som písal, že ju považujem za najdlhšiu zasiahla všetkých v sále. “Kto sú tí muži? Sú to herci? Sú to češi? Sú to vôbec ludia?” Za doprovodu fanfár z muzikálu Jesus Christ Superstar prišli na scénu vo výbornej nálade Tros Sketos. Geniálnym vystúpením sa predstavili, ukázali zuby, pováľali sa po zemi a za rovnakej hudby odišli z javiska. Oni si vyslúžili najväčší potlesk. “Nie sú to herci, nie sú to ľudia su to magoři.”
Prezident festivalu Jiří Bartoška predal cenu za mimoriadny umelecký prínos svetovému filmu. Cenu nemohol prijať Sean Connery osobne, tak sa stalo plátno zdrojom predania ceny. Sean bol sklamaný, že sa nezučastnil festivalu, ale sľúbil, že sa v budúcom roku, ak bude pozvaný, určite zastaví.
Veľkú cenu - Krištaľový Glóbus - mal predať práve Sean Connery, ale... ale... Cenu predal taktiež nachladnutý Jiří Bartoška. Rok diabla. Je to skvelé, že sa hlavná zahraničná porota zhodla na víťaznom českom filme. Ukážka: “Norámlny priemerný čech, chlastá ako dúha...”
Jiří Bartoška ukončil tridsiaty siedmy ročník (To znamenalo opäť si pripomenúť všetkých sponzorov.) a slávnostne všetkých pozval na ten s číslom 38, ktorý začne 4.7. 2003.
Naschledanou za rok.
Na úplný záver tu bola posledná znelka festivalu, ktorú si nedovolím nijako obísť. To musíte vidiet!
Ceny:
Cena divákov denníku MF Dnes:
L´ aubegre espagnole (Erasmus a spol.) /Francúzsko, Španielsko/ Réžia: Cédric Klapisch
Celkom obyčajný mladý Francúz Xavier sa vypraví v rámci programu Erasmus do Barcelony, aby sa tu naučil španielsky. Nové známosti, nové začiatky a hlavne život v byte, ktorý zdiela so siedmimi študentami zo všetkých kútov Európy sú dobrou školou, ktorá Xaviera naučí pochopiť, čím rozhodne nechce byť.
Cena za najlepší dokumentárny film nad 30 minút:
En´an no musume (Dcéra z Jananu) /Japonsko/ Réžia: Kaoru Ikeya
Príbeh čínskeho dievčaťa Haixie, pátrajúcej po svojich biologických rodičoch, ktorí ju opustili pred tridsiatimi rokmi. Spolu s odhodlanou snahou jedinca dozvedieť sa bolestivú pravdu predstavuje dokumentárny snímok aj krutú tvár Maovej kultúrnej revolúcie v Číne šesťdestatych rokov.
Cena za najlepší dokumentárny film do 30 minút:
Obec B. /Česká republika/ Réžia: Filip Remunda
Dokumentárny film o ľuďoch z Blšan, obyvateľov “najmenšej obce na svete, kde sa hrá prvoligový fotbal”, ktorých nostalgické spomínanie na istoty reálneho socializmu kontrastuje so všednodennou skutočnosťou slobodného chaosu.
Zvláštne uznanie:
Devil´s Playground (Diablovo pôsobište) / USA/ Réžia: Lucy Walker
Fascinujúci dokument necháva diváka nahliadnuť di izolovaného priestoru sekty amišovcov, ktorého mladiství príslušníci sú po dosiahnutí šestnásteho roku vypustený do vonkajšieho sveta, aby sa behom piatich rokov neviazaného experimentovania a nezávislosti rozhodli, či sa vrátiť späť, či zostať v “diablovom pôsobišti”.
Ochota na angela ili Četyre ljubvi poeta i poricatela (Hon na anjela alebo štyri lásky básnika a proroka) /Rusko/ Réžia: Andrej Osipov
Osobitá interpretácia tvorčieho osudu ruského symbolistu Andreja Bieleho, akceptujúci ním vyznávanou poetikou a filozofiou. Peripetie jehi intímneho života ilustruje montáž z ruských, nemeckých a francuzskzch filmov. Vyžaruje z nej duch času a priestorov, v ktorých sa odvíjalo drama jeho mystikou poznamenaného života.
Gwenchana buljima (Nie je čas na slzy) /Kórea/ Réžia: Min Boung-hun
Muhamed sa vracia do rodnej dediny, pretože nie je schopný splatoť dlhy z hazardných hier. Prehral aj svoje husle, ale doma predstiera, že urobil veľkú kariéru ako hudobný virtuóz. Generačný konflikt, rozdiel medzi mestom a dedinou, základné ľudské hodnoty a emócie sú hlavnými témami tohoto výnimočného snímku zasadeného do strednej Ázie.
Smoking Room (Fajčiareň) /Španielsko/ Réžia: Julio Wallovits, Roger Gual
Originálne vystavaná a ľahko mrazivá komédia z úradníckeho prostredia sa točí okolo pätice, ktorú sa Ernesto, zamestnanec veľkej národnej spoločnosti, pokúsi vydobiť späť právo na fajčiareň v aspoň jednej miestnosti firemnej budovy. Zdanlivo banálna otázka nakoniec prerastie v ostrí názorový stred.
Focus (Ohnisko nenávisti) /USA/ Réžia: Nael Slavin
Atmosféra strachu, damagógie a antisemitizmu zasiahla v 40tych rokoch i Ameriku. Newyorský úradník Lawrence Newman to pocíti na vlstnej koži. Po svadbe s dievkou, ktorá pracuje v židovskej firme, sa musí rozhodnúť, či bude násiliu iba prihliadať, alebo sa mu postaví. Film bol natočený podľa románu Arthura Millera.
Mávahlár (Smiech čajok) /Island/ Réžia: Águst Gudmunsson
Píše sa rok 1953. Krásna a tajomná Freya sa po rokoch vracia na rodný Island. Jej príchod obráti kľudnú rybársku dedinku hore nohami a jedenásťročná Agga, ktorá je jej stále v pätách, sa snaží rozlúštiť záhady, ktoré Feyu obkolesujú. Kto je Freya? Hrdinka vikingských balád? Vražedkiňa, alebo bohyňa lásky?
Khaled /Kanada/ Réžia: Asghar Mossombagi
Surové poetické drama o chlapcovi, ktorý pred svojim okolím tají, že jeho maminka doma zomrela. Desaťročný Khaled je statočný, ale je pre neho nezmyselné odísť k náhradnej rodine. Po smrti maminky chdí ďalej do školy a kupuje si jedlo za nepravé šeky. Avšak ľudia okolo nie sú slepí...
Nirgendwo in Africa (Nikde v Afrike) / Nemecko/ Réžia: Caroline Link
Židovká rodina redlichových emigruje v roku 1983 z Nemecka do Keni. Život na osamelej vyprahlej farme však nie je vôbec ľahký. Elegantný Jette sa s Afrikou dlho nedokáže zmieriť, zatiaľčo malá Regina si ho zamiluje. Osud im však uchystá ďaľšie ťažkosti...
Rok ďábla (Rok diabla) /Česká republika/ Réžia: Petr Zelenka
Mystifikačne ladený príbeh priateľstva Jaromíra Nohavicu a jeho kolegu Petra Plíhala a ich stretnutie so skupinou Čechomor pojal autor ako rozprávanie odohrávajúce sa čiastočne v povrchovom dole, hlavne však na autentických koncertoch a v ich zákulisí.
