DNI EURÓPSKEHO FILMOVÉHO DEDIČSTVA

18.11. Český film  :

Niečo z Alenky o 17.00 hod
(Něco z Alenky, ČR 1987,  84 min.)
rež./dir. Jan Švankmajer
Vo svojom prvom celovečernom diele sa vynikajúci scenárista, výtvarník a režisér animovaných filmov, osobnosť svetového formátu, vracia k dvom zdrojom svojej surrealistickej poetiky - ku Carollovej Alici v krajine zázrakov a k východiskám vlastnej tvorby. Inšpiroval sa knihou, predovšetkým však projektuje vlastné snové pocity, zážitky, predstavy a spomienky z detstva a zapája ich do Alenkinho príbehu. Film je esenciou nápadov, trikov a výtvarných prvkov z predchádzajúcich Švankmajerových diel. Pozornosť púta sugestívne pôsobiaca zvuková partitúra. Hrajú: Kristýna Kohoutová (Alenka)

Spievajme pieseň dohola  o 19,00 hod
(Pějme píseň dohola, ČR 1990, 103 min)
rež.:Ondřej Trojan
Debut filmárov, ktorí v tej dobe končili štúdium FAMU, je svojráznou generačnou výpoveiou o dobe tzv. normalizácie. "Retrospektívna epopeja z pionierskeho tábora" je sledom sviežich epizód, tvoriacich trochu chaotickú mozaiku len málokedy vypointovaných situácií. Režisér s nadsádzkou konštatoval, že "spôsob, akým som sa to snažil vidieť a tiež nakrúcať je kompiláciou socialistického realizmu a dada". Svojou sviežosťou sa film vymyká z prúdu zdĺhavo psychologizujúcej či pseudofilozofujúcej tendencie dobovej českej filmovej tvorby. Hrajú: Václav Chalupa Ulrika Kotajná Ladislav Brothánek Jiří Šašek Radek Říha Jan Procházka

19.11. Taliansky film , režisér Pier Paolo Pasolini:

Canterburské poviedky o 16.30 hod
(I racconti di Canterbury, Italy/ France, 1971, 109 min)
Film, v ktorom je cítiť smútok a stála prítomnosť smrti, sa skladá z ôsmich poviedok, ktoré rozprávajú pútnici smerujúci do Canterbury pokloniť sa svätcovi Tomášovi Beckettovi. Pasolini, ktorý si tu zahral básnika Chaucera, vytvára bizarnú víziu onej doby, zachovávajúc pritom aj špinu a zatuchlosť,popúšťa uzdu predstavivosti pri líčení hrubého plebejského vtipkovania, jeho hrdinovia zostávajú pri všetkej trápnosti a smiešnosti sympatickými postavami.  Pasolini vo svojej doba bol ojedinelým filmovým prezentovateľom sexu ako životnej radosti a potešenia, ak ho nespútajú žiadne predsudky a skostnatená morálka. Hrajú :Pier Paolo Pasolini (Geoffrey Chaucer) ,Hugh Griffith (Január)  Josephine Chaplin (Mája) . Oscar Fochetti (Damián) . Daniele Buckler (vyberač)  a ďalší

Evanielium sv. Matuša o 19,00 hod
(Il Vangelo secondo Matteo, Italy , 1964, 127min)
Pasoliniho neorealistický štýl  drasticky analyzujúcich svet veľkomestskej chudoby (rímskeho lumpenproletariátu) je zjavný aj v tomto filme, nakrútenom s prísnou prostotou a čistotou historického koloritu. Pre režiséra nie sú prvoradé peripetie biblického sujetu či biblické podobenstvá, ale vrúcne kázania prudkého, nezmieriteľného a odvážneho Krista, ktorý sa ako osamelý "revolucionár" snaží vzbudiť ducha odporu v utlačenej, ustrašenej mase otrokov, ale neuspeje. Kristus je človek, prichádzajúci v roztrhanom plášti a sandáloch na zaprášených nohách napraviť svet plný predsudkov, krvi a strachu. Pasolini preniesol rozprávanie do chudobnej talianskej Kalábrie a Lukánie, apoštolov obliekol do roztrhaných šiat sicílskych rybárov, farizejom nasadil kardinálske klobúky. Kristus pôsobí ako živá, skoro súčasná postava. Film sprevádzajú černošské spirituály, vo vrcholných okamihoch zaznieva elegický motív z Bachových Pašijí, do scén snímania z kríža sa ozýva Šostakovičov Pochod mŕtvych revolucionárov....

20.11. Poľský film, režisér : Krzysztof Kieslowski

Amatér o 15.00 hod
(Amator, Poľsko/Poľsko, 1979, colour, 107min)
Jeden z vrcholov vlny "filmu morálneho nepokoja", dielo hovorcu mladej poľskej generácie 70. rokov, v ktorom dokonale využil vlastné dlhoročné skúsenosti z nakrúcania dokumentárnych snímok. Formálne strohé dielo vypovedá o prebudení človeka z útlmu šedivého, nenáročného života .Jerzy Stuhr (na strhujúcej podobe filmu má aj autorský podiel), tu vynikajúco s autentickou vierohodnosťou zahral idealistu, skromného úradníka, ktorému amatérske filmovanie otvorí oči k vnímaniu krásy a ošklivosti (pretvárky a morálnej devastácie) sveta, vycibrí vkus a cit pre hodnoty, ktoré už nebude schopný zradiť, Jeho záverečná spoveď do vlastnej kamery svedčí o tom, že vidí vo svojom živote zmysel a berie zaň zodpovednosť.

Krátky film o láske o 17.00 hod
(Krótki film o milosci, Poľsko, 1988,  83 min)
Dielo je upravenou verziou jednej časti  mimoriadneho televízneho cyklu Dekalóg  Film je konfrontáciou dvoch koncepcií lásky: zmyselnej a sebaobetujúcej. 19-ročná sirota Tomek pozoruje ďalekohľadom z okna svojej izby 35-ročnú Magdu, do ktorej je zamilovaný. Žena, redukujúca lásku na sex, ho hlboko raní, takže sa pokúsi o samovraždu. A  Magda začne vnímať svet inými očami. Film vyzýva nespôsobovať bolesť či dokonca tragédiu nešetrnosťou k druhým. Intímne interiéry sú pozoruhodne nasvietené, hudba vynikajúco podfarbuje atmosféru, všetky sekvencie sú dokonale prepracované. Rafinovane vyrozprávaný dej vytvára z jemného pradiva chvejivú skutočnosť, blízku sneniu v bdelom stave. Pozorovateľ si tu z neúplných informácií zostavuje vlastnú skutočnosť, ktorá ho uspokojuje

Krátky film o zabíjaní  o 19,00 hod
(Krótki film o zabijaniu, Poľsko, 1987, colour, 81min)
Svetoznáma filmová verzia 5. dielu Kieslowského vynikajúceho televízneho cyklu Dekalóg prispieva ako novodobá variácia piateho prikázania biblického Desatora ("Nezabiješ") do diskusie o treste smrti. Zaznamenáva chladnú premyslenú vraždu bez motívu i rovnako chladnú, premyslenú a absurdnú popravu. Prostredníctvom paralelnej montáže sledujeme troch neznámych ľudí, ktorých cesty sa v jeden deň náhodou pretnú. V niekoľkých okamihoch sa z nich stanú obeť, vrah a obhajca.
Neľútostne presvedčivý film ťaží zo surovosti pohľadu a zo znamenitej práce s detailmiÚvodné pasáže, kresliace sídliskovú scenériu (špina, zanedbanosť, pobiehajúce krysy, obesená mačka) uvádzajú tému anonymnej spoluviny za zločin, ústiacu do voľne nastolenej polemiky s podobne otrasným činom vykonávateľom absolútneho trestu, napĺňajúceho sporný ortieľ.

21.11. Andrej Tarkovskij a sci-fi  /Rusko/

Solaris o 15.00 hod
(Soliaris, Rusko, 1972, far., 165' min)
Mnohovýznamové dielo, nakrútené na motívy rovnomenného filozofického sci-fi románu Stanislawa Lema. Príbeh niekoľkých postáv sa odohráva na kozmickej stanici, umiestnenej na obežnej dráhe nad planétou Solaris, ktorá predstavuje dosiaľ neznámu formu vedomia. Planéta, majúca formu akéhosi "oceánu", je jediným organickým celkom, schopným zhmotňovať ľudské myšlienky. Pomocou záhadnej plazmy sa vedci stretávajú s vlastnou minulosťou. Existenciálne podobenstvo fenomenálneho umelca i bez výrazných zvláštnych efektov dodnes strháva svojou vizuálnou pôsobivosťou a emocionálnou krehkosťou, s ktorou pojednáva o "veciach kozmických i pozemských".

Stalker o 18,00 hod
Stalker, Rusko, 1979, far., 160 min)
Scenár prebral z pôvodnej predlohy len základnú sujetovú situáciu - existenciu Zóny a povolanie Stalkera - prevádzača do Zóny, záhadného, tichého, pulzujúceho územia nejasného pôvodu. Celý film sa odohráva v jednom uzavretom mieste v jednom dni ako putovanie za tajomstvom v Zóne, umožňujúcim cestu k sebapoznaniu, k nádeji. Teória o nadprirodzenom pôsobení Zóny, jej smrtiacich nástrahách a čarovnej moci "miestnosti" uprostred nej, plniacej najskrytejšie želania, sa predstavuje ako súčasť diskrétneho Stalkerovho "učenia", javovo však nie je ničím potvrdzovaná. Stalker (s vyholenou hlavou asociuje prepusteného politického trestanca) sprevádza do prísne stráženej Zóny Spisovateľa a Profesora. Vyzýva k sústredeniu sa na cestu, k zodpovednosti za každý krok, v jeho jednaní je podstatný rešpekt k skrytému poriadku Zóny. Nápadným rysom filmu je štylizácia jeho scenérie - mimoriadne asketickej, fascinujúcej hutným napätím.

22.11. Film and Hudba

Cigáni idú do neba o 15,00 hod
(Tabor uchodit v nebo, Rusko,  1976, far., 98 min)
réž.: Emil Loteanu
Baladicky ladená hudobná dráma predstavuje tragický príbeh zradenej lásky a túžby po voľnosti a slobode, vychádza z pôvodných zdrojov rómskeho folklóru Zobar v predvečer Nového roku a súčasne i nového storočia s priateľmi kradne kone dôstojníkom v kasárňach a predáva ich, zraní sa, ošetruje ho Rada, o ktorej sa povráva, že vie čarovať. A potom je "už len" láska a smrť ...Folklórne inšpirovaný film moldavského režiséra vystihuje rómsky živel s dovtedy nebývalou poéziou a zmyslom pre výraz jeho mentality a svojho času patril k najpredávanejším a najnavštevovanejším filmom.

Lili Marlen o 17,00 hod
(Lili Marleen, Nemecko, 1980, 117 min)
réž.: Rainer Werner Fassbinder
Posledné obdobie Fassbinderovej tvorby skúma fašizmus a jeho ideové dedičstvo, zaujímavé dielo preddčasne zosnulého osobitého tvorcu nemeckého nového filmu. Na prvý pohľad sentimentálny  film o sentimentálnom šlágri, ktorý počas vojny preskakoval hranice a vyniesol speváčku na výslnie nebezpečnej a oslňujúcej popularity, sa námetom vnucuje vkusu najširšieho publika, no chladnou melodramatickosťou a zámernou gýčovitosťou prchavo prebleskuje režisérov horký sarkazmus. Lákala ho najmä formálna podoba príbehu apolitickej speváčky, slúžiacej a zároveň sa vymykajúcej moci.

Rocky Horror Picture Show o 19,00 hod
(The Rocky Horror Picture Show, G.B., 1975, 101min)
réž.:JIM SHARMAN
Film je podivnou kombináciou temnej a strašnej komédie, hororu a sci-fi, ktorý mal v dobe vzniku  neuveriteľný úspech. Divák  zazrie starý strašidelný a rozpadávajúci sa dom, ako aj príznačné frankensteinove laboratórium, to je ale vymaľované ružovou a červenou farbou, a to už nehovorím napríklad o vypracovanom atletickom a nádherne sa lesknúcom tele umelej bytosti Rocky Horror oblečenej v zlatých nohavičkách. Charakteristické pritom pre Sharmanov rukopis je, že zatiaľ čo v tom čase rádiách znel Led Zeppelin, Deep Purple a Black Sabbath, Sharman sa vracia k stepu a rock'n'rollu. Na druhej strane neustále prítomné násilie a sex, predznamenáva prichádzajúcu kontroverznú dobu.

23.11. To najlepšie od Monthy Python

Monthy Python : Život Briana o 15,00 hod
(Monty Python's Life of Brian, G.B., 1979, 93 min)
réž.: Terry Jones
Majstrovská satira na organizované náboženstvo a radikálne politické ideológie, biblická fraška o nedobrovoľnom Mesiášovi Brianovi, ktorý je omylom považovaný za Spasiteľa a skončí na mučeníckom kríži, je najčistejšou esenciou humoru slávnej britskej komediálnej skupiny Monty Python. S  chuťou a radosťou vytvorené excentrické dielo, postavené hlavne na parodickom výklade dejín s množstvom skvelých gagov, načrtáva absurdne vernú a drzú paralelu k Ježišovmu osudu. Skvelé sú scény s rečovou vadou nafinteného Piláta Pontského. Vo famóznom finále si ukrižovaní spievajú na krížoch pieseň Bright Side of Life, o tom, že je treba sa na život pozerať vždy z tej lepšej stránky. ...

Monthy Python a Svätý grál o 17.00 hod
(Monty Python and the Holy Grale, G.B., 1974, 90 min)
Réž.: Terry Gilliam, Terry Jones
Komédia kultovej britskej humoristickej skupiny Monty Python's Flying Circus si berie na mušku jednu z najpopulárnejších legiend britských ostrovov - legendu o kráľovi Artušovi a svätom grále. Členovia Monty Python's Flying Circus ponúkajú paródiu par excellence, plnú svojských skečov, slovných hračiek, parafráz známych textov, ale aj ucelenejších sekvencií, vyznačujúcich sa neustálym pohrávaním sa so žánrami (fantasy, muzikál, akčný dobrodružný film). Nezameniteľný inteligentný "pythonovský" humor, či už vizuálny alebo verbálny, dopaňajú originálne animované sekvencie a vtipy amerického člena Python's - Terryho Gilliama.

Monthy Python : Zmysel života o 19,00 hod
(Monty Python´s Meaning of Life, G.B., 1983, 107 min)
 Réž: Terry Gilliam, Terry Jones
Zmysel života je návrat k montypythonovským začiatkom. Nájdete v ňom množstvo skečov spojených jedným spoločným motívom. Je ním sám život. Od splodenia cez transplantáciu orgánov zaživa až po kremáciu. Film je viac než dôstojnou bodkou za spoločnou tvorbou tejto britskej šestice, ktorá sa snažila byť natoľko nezaškatuľkovateľná, až sa sama stala heslom vo výkladovom slovníku.

24.11. Francúzsky film, francúzsky deň :

Pod slnkom satanovým o 16.30 hod
(Sous le soleil de Satan, France, 1987, 103 min)
rež.: Maurice Pialat
Komorná adaptácia Bernanosovho románu prináša navonok statické pojatie, pod strohým povrchom plné výbušnej energie. Abbé Donissan sa napriek neobľúbenosti medzi farníkmi aj nadriadenými a vlastnému zúfalstvu a pochybnostiam pokúša, vášnivo zapálený pre vieru a dobro, asketickým životom docieliť k spáse. Pohlcovaný vlastnou neistotou smeruje cez vražedný omyl, ktorý zaviní smrť neplnoletého dievčaťa Mušky,k bojovne mužnej činorodosti. Za prejav svojej vnútornej sily - vzkriesenie mŕtveho chlapca - platí smrťou vo svojej spovednici... Jednou z kľúčových scén je mlčanlivé pešie putovanie unaveného Donissana umŕtvenou zimnou krajinou a stretnutie s nákupcom koní - Satanom - umožní pochybovačnému mladému kňazovi poznať svoju silu a vidieť do duší druhých...Film bol ocenený Zlatou palmou na 40. MFF v Cannes. Hrajú : Gérard Depardieu (otec Donissan) ,Sandrine Bonnaire (Muška) ,Maurice Pialat  ďalší

Posledné tango v Paríži o 19,00 hod
(L'ultimo tango a Parigi, Francce/Italy, 1973, 129 min)
Rež.: Bernardo Bertolucci
Posledné tango v Paríži má status najkontroverznejšieho filmu večného "provokatéra" Bernarda Bertolucciho, podporovaný predovšetkým radom právnych sankcií, uvalených na režiséra.
Muž a žena, zatrpknutý Brando a mladučká Schneiderová, figúrky na scéne vášne ,náhodní známi ktorí sa bez udania vlastných mien stretávajú v spoločne prenajatom byte Film má typicky bertolucciovské mestské scenérie a invenčná kamera Vittoria Storara poukazuje na témy  odcudzenia, erotika sa naopak sa ritualizuje k tragickému vyústeniu. Film dodnes púta kritikou ideológie ako podvedomého zákonu, od ktorého sa nedá utiecť ani po jeho zavrhnutí...