MFF BRATISLAVA: DEŇ ŠTVRTÝ |
MFF BRATISLAVA: DEŇ ŠTVRTÝ |
Dnešný festivalový deň sa niesol v nezvyklom marihuanovom ošiali. Nezávislá režisérka Kenya Winchell tu totiž predstavovala svoj neobvyklý dokument Cannabis Conspiracy mapujúci amsterdamský legalizovaný konopný priemysel. A aby sa diváci dostatočne dokázali vžiť do atmosféry dokumentu, začala po divákoch v sále hádzať marihuanové cukríky.
Filip Zbojek:
Počas dnešného dňa vyšla prvá štatistika porovnávajúca návštevnosť festivalu s minuloročným. A výsledky sú optimistické. Za prvé štyri dni sa predalo už vyše jedenásť tisíc lístkov, čo je približne o dvetisíc lístkov viac, ako za rovnaké obdobie predošlého festivalu. Zatiaľ najnavštevovanejším filmom ostáva americko-novozélandská dráma Dážď, druhý v poradí je experiment s názvom Hotel a po ňom nasleduje 8 žien. Prieskumom sa tak dokázalo, že v tomto množstve filmov, ktoré festival ponúka sa návštevníci orientujú dosť zložito a tak uprednostňujú filmy s krátkym názvom. O tomto fakte sa už po minulé roky dozvedeli aj slovenskí a českí tvorcovia a tak sa aj oni pokúsili tvoriť filmy s krátkymi názvami. Avšak tvorcovia filmov Děvčátko a Quartétto skrátením názvu skrátili aj kvalitu, čo diváci zistili dostatočne rýchlo a rekordy v návštevnosti sa nekonali:-)
Na filmové debuty, ktoré sa nachádzajú v každoročnej súťažnej sekcii chodievam vždy s určitým rizikom. Režiséri, ktorí boli vychovaný na krátkych filmoch totiž nie vždy zvládnu dlhometrážny film a ešte častejšie sa stáva, že tieto filmy vznikajú s minimálnym rozpočtom a produkcia s režisérom musia čeliť radikálnym produkčným zmenám. Prvotina režiséra Juana Carlosa Fresnadilla je jednou z výnimiek. Tento talentovaný španiel už ako 20 ročný založil produkčnú spoločnosť, prostredníctvom ktorej si začal realizovať mnoho krátkych a reklamných filmov. Jeho krátky film Esposados zaujal aj americkú filmovú akadémiu a bol nominovaný na Oscara. Pre svoj celovečerný film Nedotknutý (Intacto) si vybral vskutku originálny námet. Myšlienka spočíva v tom, že šťastie nieje náhoda. Existujú totiž ľudia, ktorí majú šťastie ako dar, ktorý si posilňujú odoberaním šťastia druhým. Títo vyvolení tak začínajú hrať nebezpečnú hru, kde sa rozhoduje iba medzi smrťou, alebo absolútnym víťazstvom. Nedotknutý je podmanivý a mysteriózny thriller, ktorí vás svojou lynchovskou atmosférou pohltí už v úvodných minútach. Elegantná kamera, kvalitný scenár s minimálnymi, ale presne účelovými dialógmi a kvalitné herecké výkony len upevňujú príjemný filmový zážitok. Nečudujem sa ani tvrdeniu, že už sa pripravuje americký remake. Tento film považujem zatiaľ za najlepší, čo som v súťažnej sekcii zhliadol. Nechajme sa prekvapiť.
Po kvalitnom španielskom Intacte som sa rozhodol pre Soderberghove voľné pokračovanie úspešného filmu Sex, lži a video. Film Hollywood, Hollywood (Full Frontal) sa nám snaží vyrozprávať komplikované vzťahy medzi siedmimi priateľmi, ktorých spája asi len jediné - Hollywood. Každému čosi chýba a každý to skúša svojským spôsobom. Soderbergha si hlboko vážim ako talentovaného a jedinečného režiséra, ale jeho pokus o spracovanie tejto témy prostredníctvom dogmatickej kamery nepovažujem za najvydarenejšie. Ako keby sa snažil o silnú hlbokú výpovednú hodnotu, čo je ale americkému publiku vzdialené a tak sa rozhodol pre kompromis a filmovú reč americky prispôsobil. Vznikol tak plytký chaotický film plný trasúcej sa kamery. A ak ste podľahli plagátu, ktorý vás láka na kopu filmových hviezd ako Brad Pitt, David Duchovny, či Julia Roberts, nebuďte sklamaní, ak sa na plátne zobrazia iba na pár minút.
To, že ponuka festivalových filmov je veľmi široká dokazuje film bývalého matematika Sergeja Loznicu Osada. Tento celovečerný čiernobiely ruský dokument sa totiž absolútne vymyká tradičnému spracovaniu dokumentov. Loznica si za „obeť" svojho filmového materiálu vybral zapadnutú ruskú osadu, ktorú obývajú pacienti neďalekej psychiatrickej liečebne a tomu prispôsobuje aj konštrukciu celého filmu. Bežná rutina obyvateľov nehostinnej krajiny, ktorá sa zdá byť síce pre bežného mainstreamového konzumenta nudná a pomalá sa až prekvapujúco dokonale kompenzuje precíznymi filmovými zábermi, pozoruhodnou prácou zvuku a celkovou výpovednou hodnotou kde skrytý komentár a celkovo hovorené slovo sú úplne zbytočné. Loznica sa prostredníctvom tohto zvláštneho vnímania duševne chorých pokúša položiť otázku, kto je vlastne normálny a kto je nenormálny.
Peter Konečný:
Môj štvrtý festivalový deň začal anglickým fiktívnym dokumentom Michaela Winterbottoma Nonstop party. Film zobrazuje dopad prvého koncertu Sex Pistols na ďalších dvadsať rokov v zajatí hudby, drog a sexu. Hlavným hrdinom „skutočného" príbehu, je televízny moderátor, ktorý ako zakladateľ nezávislého vydavateľstva Factory Records a majiteľ legendárneho tanečného klubu Hacienda, stojí na čele manchesterskej novej hudobnej scény. Nonstop party je zbytočne rozvláčna a nudná čierna komédia, určená predovšetkým fanúšikom punkovej scény. Ak nepatríte medzi miľovníkov v dnešnej dobe obľúbených fiktívnych dokumentov a punk vám nič nehovorí, radšej sa poohliadnite po niečom inom.
Večer som si vyhradil pre francúzsku, mimoriadne podarenú muzikálovú komédiu - 8 žien. Úspešný režisér Francois Ozon si tentokrát vybral typický detektívny príbeh, ktorý obalil svojským spracovaním a prístupom. Na odľahlom sídle obývanom 8 ženami dochádza k vražde hlavy rodiny. Všetky ženy sa tak stávajú podozrivé, každá z nich má motív a tajomstvo. Jedna z nich je vinná, ale ktorá? Herecký koncert výborných herečiek (Catherine Deneuve, Isabelle Huppert, Emmanuelle Béart), doplňujú šikovne spracované dialógy a režisérsky cit pre gradáciu a rytmus, ktorý presne vsunuté muzikálové čísla vôbec nenarušujú. Ozonov pohľad do záhadnej ženskej duše je horúcim favoritom na získanie Oscara. Treba vidieť...
O pol jedenástej som posledný krát v ten deň vchádzal do kinosály s očakávaním vynikajúceho a výnimočného filmového zážitku. Adaptácia dnes už zabudnutej poviedky Hermanna Melvilla v podaní debutujúceho režiséra Jonathana Parkera vytvára ponurý svet dnešnej odcudzenej doby, do ktorého prichádza tajomný úradník bez minulosti, ktorý postupne odmieta pracovať až prestane pracovať úplne. Symbolický príbeh zobrazujúci uniformitu moderného sveta, kde sú okná nahradené ventiláciou a administratívne budovy sa nachádzajú mimo reálny svet, patrí medzi najlepšie snímky festivalu. Skoro by som zabudol, táto čierna surreálna komédia nesie názov po svojom hlavnom hrdinovi - Bartleby.