|
ZAČÍNA PROJEKT 100 |
ZAČÍNA PROJEKT 100 |
V sobotu 15. marca sa na Slovensku začína 9. ročník nekomerčnej prehliadky filmov pod názvom Projekt 100. Do konca mája sa budú v 29. mestách a 35. filmových kluboch premietať snímky zo Zlatého fondu svetovej kinematografie, ako aj artové novinky, ktoré zaznamenali úspechy na prestížnych medzinárodných festivaloch. Tento predposledný ročník prehliadky opäť ponúkne 10 filmov, no oproti českej časti projektu je tu zmena. Po prvý raz v histórii Projektu 100 došlo k rozdielu medzi programom v Česku a na Slovensku. Asociácii slovenských filmových klubov sa totiž nepodarilo získať práva na uvedenie Formanovho Amadea, namiesto neho sa však bude premietať nemej atraktívny Muž bez minulosti Akiho Kurismäkiho. Aké filmy teda ešte uvidíme? Najstarším je Diktátor Charlieho Chaplina z roku 1940, ďalej to bude Amarcord Federica Felliniho, Buňuelova Mliečna dráha, Zväčšenina Michelangela Antonioniho, antiutopistická snímka Brazil režiséra a animátora Terryho Gilliama, Idioti Lars von Triera, kórejsky film Ostrov Kim Ki-duka, Naqoyqatsi Gotfreyho Reggia a najnovší film režiséra českej novej vlny Jana Němca Nočné hovory s matkou. O Projekte 100 som sa porozprávala s generálnym riaditeľom Slovenského filmového ústavu a predsedom Asociácie slovenských filmových klubov Petrom Dubeckým.
V rámci Projektu 100 premietnete aj filmy zo Zlatého fondu svetovej kinematografie. Podľa akých kritérií ste ich vyberali? Prečo práve týchto 10 filmov uvidíme tento rok?
V rámci Projektu 100 sa vždy snažíme dosiahnuť vyváženosť medzi novšími snímkami a filmami, ktoré patria do Zlatého fondu svetovej kinematografie. Také sú z nášho pohľadu v tohtoročnej ponuke tri - Amarcord, Mliečna dráha a nepochybne snímka Charlieho Chaplina Diktátor. Nebyť Projektu 100 je veľmi málo pravdepodobné, že by sa našiel niekto, kto by tieto diela do kín doviezol. Prepojenosť na staršiu klasiku s filmami novými, či už povieme, že sú to kultové snímky, alebo také, ktoré získali významné ocenenia, naozaj dávajú predpoklad, že si divák v tej desiatke nájde svoje filmy. Prestížne ceny naozaj získali viaceré z nich, spomeňme Kurismäkiho Muža bez minulosti, alebo Idiotov Lars von Triera a v neposlednom rade veľmi silný kultový film, ktorý nikdy v našej distribúcii uvedený nebol, Brazil režiséra Terryho Gilliama. Takže ponuka sa mne javí ako veľmi zaujímavá.
Uvidíme tieto filmy aj po Projekte 100 v slovenských kinách?
Väčšinu z nich zakupovala Asociácia slovenských filmových klubov spolu s filmovým ústavom, to znamená, že po skončení Projektu 100 budú v klubotéke asociácie. Máme ich k dispozícii na päť rokov. Sú tu však aj snímky, ktoré máme zapožičané od kolegov z českej strany, je to Ostrov a Nočné hovory s matkou, ale aj tieto budú minimálne do konca roka v kinách.
Teraz bude deviaty ročník Projektu 100, ako sa počas tohto obdobia vyvíjal záujem divákov o prehliadku?
Záujem rastie a ak by sa nám podarilo dosiahnuť úspech z minulého roku, vyše 30 tisíc divákov, budem veľmi spokojný. 30 tisíc divákov je totiž presná polovica návštevníkov v Čechách, kde tých klubov je raz toľko. Navyše v Česku sa celý Projekt 100 realizuje s dvomi kópiami, my na Slovensku to robíme - mimo filmu Muž bez minulosti - iba s jednou, čo je teda iste rozdiel. Ale som optimista a myslím si, že diváci o tieto filmy budú mať záujem, nakoniec aj stále rozširujúci sa počet klubov a predstavení svedčí o tom, že o Projekt 100 je záujem.
Toto bude predposledný ročník Projektu 100. Záujem oň, ako vravíte, rastie, rozmýšľate už nad tým, čo ho nahradí?
V roku 2004 určite budeme organizovať jubilejný 10. ročník. Rok 2005 je zatiaľ nepokrytý a v súčasnosti jednáme s českými partnermi o jeho pokračovaní alebo nahradení iným tipom projektu, ktorý by zabezpečil pre obidve asociácie nové filmy a kvalitnú dramaturgiu pre kluby. Pretože filmové kluby si naozaj veľmi oceňujú tento ojedinelý putovný projekt, o čom nakoniec svedčí aj veľký záujem zo strany Medzinárodnej federácie filmových klubov. Jeho model by chcela prevziať na fungovanie v okolitých štátoch. Cieľom Projektu 100 je predstaviť divákovi na Slovensku filmy, ktoré by sa za normálnych okolností do distribúcie nedostali, to znamená, že sú pre minoritného diváka. Treba však povedať, že týchto menšinových divákov bolo v minulom roku v našej krajine vyše 150 tisíc, čiže nie je to zanedbateľný počet a preto si myslím, taký to druh akcie má svoj zmysel.
Ešte povedzme niečo k novinkám oproti minulým ročníkom...
Novinkou, alebo niečím, čo by sme mohli nazvať posilnením línie, ktorú sme začali v roku 1997 je, že sa snažíme každoročne zvýrazniť edukatívnosť. Nie sú to teda len filmové hity, ale sú to snímky, ktoré naozaj patria do Zlatého fondu svetovej kinematografie a myslím tým samozrejme i nové tituly, ktoré sme zaradili do Projektu 100.
