V TIENI VOJNY - OSCAR 2003

Päť minút pred dvanástou

Tradičný červený koberec sa síce nekonal, takže všetky stanice okrem ABC mali po chlebe, no materská stanička ABC si pochopiteľne vďaka trom tradičným redaktorom pár rozhovorov dokázala ukoristiť. A tak sme sa okrem iného dozvedeli, že Edward Norton chodí so Salmou Hayek, Denzel Washington nevidel žiletku už veľmi dávno a že dámske róby nakoniec neboli až také konzervatívne ako sa predpokladalo. Okrem toho sa 30-minútova ABC preshow niesla čiastočne v patriotickom duchu, najmä po odvysielaní montáže The Spirit of America, kde sa obmieňali krásne filmové obrázky s heslami rodina, domov, krajina, odvaha, pýcha etc. Wov, aké skvelé je byť Američanom! (aspoň podľa Američanov)

Let the show begin

OK, začiatočná časť show vždy patrí prehliadke typických vtipov, ktoré budú sprevádzať celovečerný ceremoniál, ale tento ročník ich obsahoval hriešne málo. Sem-tam nejaká politická momentka (napríklad, že ak nadhodíte problém, môžete si byť istí, že Francúzsko a Nemecko bude proti), ale inak nula bodov. Úvodná prezentácia vtipov Stevea Martina bola pomerne svieža, ale už po niekoľkých minútach začala strácať na dychu a razancii, rovnako ako celý jeho komentár v trojapolhodinovej show. Navážalo sa však hojne do falošných nosov a vizáže Nicole Kidman, miliónov Toma Cruisa, sexuálnej orientácie a pod. Vydarená však bola sekvencia, v ktorej sa Martin priznáva, s kým všetkým skončil v posteli začínajúc Nicole Kidman, Julianne Moore a pokračujúc napríklad cez Jacka Nicholsona alebo pár párov. V úvode sme sa dozvedeli, že Chicago je asi najlepší film roka, ale Dve Veže sú zaručene najlepším downloadom roku (hold, na tržbách sa to veľmi neprejavilo, hoci je to krutá pravda). Dobrá poznámka sa týkala filmu Jackass - alias "najlepšej adaptácie Jane Austinovej. Zaujímavá bola aj sekvencia popisujúca vek hviezd (mladá - Haley Joel Osment, stredný vek - Natalie Portman, vysoký vek - Resee Witherspoon). Svoj pomerne vtipný úvod zakončil slovami : Na tomto podujatí nebývajú žiadni porazení, ale my to tentokrát zmeníme. Apropo, Chicago. Okrem predstavení hviezd, sledovania mohutne zastúpeného castingu i celého tímu podotkol Martin, že Miramax urobil jednu z najlepších kampaň pre film akú mohol. A to tak, že vytvoril skutočne dobrý film, ktorý sa páči všetkým. Hold, v Amerike vládne jazz dvadsiatich rokov naplno a muzikál zažíva renesanciu, v ktorej sa niesol tón celého večera... No my jeho kvality posúdime až 24. júla (pri troche šťastia a priazni distribútora).

Zahrievame sa pomaly, ale iste

Ako prvá prezentátorka vstúpila na pódium Cameron Diaz, no svojím výstupom si zarobila akurát cesto na strhávajúce recenzie jej imidžu, ktoré si ešte prečítajte v desiatkách ďalších periodík. Podpriemerné šatičky, hustý make-up, bŕŕŕ, akoby bola o päť rokov staršia. Prekvapením však bol výsledok jej kategórie - najlepší celovečerný animovaný film. Disney narval do tejto kategórie 2+1 kúskov, a to Planétu pokladov (ktorá, položme si ruku na srdce, nemala žiadnu šancu a už jej nominácia je úspechom), Lilo a Stitch (ktorý patril medzi troch favoritov) a Spirited Away (ktorý síce Disney neurobil, ako vám budú tvrdiť všetky média, ale ho len produkoval a uviedol v USA). Zvyšok doplnil Spirit (príbeh o koníkovi-mendíkovi z polodivokého Západu od Dreamworksu, u nás mal byť uvedený 8.8.2002, no teraz len čakajme na DVD) a Ice Age (ktorý si síce duše divákov získal, ale mal smolu v tom, že bol uvedený až pred rokom). Mojím tajným favoritom bol práve Miyazakiho projekt Spirited Away. A podobne ako oslovil americké kritiky (na pomery animovaného filmu veľmi, veľmi nadpriemerné), si získal aj akademikov. Yes!
    
Vzápätí nabehol Keanu Reeves s prezentáciou Dvoch Veží a v tom momente sme si uvedomili ďalšiu vec. Kult Pána prsteňov pôjde presne v koľajach Hviezdnych vojen, t.j. prvý diel spraví riadny rozruch, pokúsi sa získať i hlavnú trofej, čo sa mu žiaľ nepodarí a v ďalších rokoch už bude figurovať len v technických kategóriách. Dve veže spravili zaradením do kategórie najlepší film čiastočnú výnimku, ale ich vyznenie podporené slabučkým trailerom ukázalo akademický nezáujem naplno.

Brutálny cut

A predsa sa Dvom vežiam nedarilo najhoršie. Aspoň zo začiatku večera. V kategórii Vizuálne efekty sa mohli akademici vyjadriť pozitívne buď pre Tolkienov prepis, amerického rekordmana Spider-Mana alebo klasiku kategórie, Georga Lucasa a jeho ILM za Epizódu II. Dobrá správa pre Georgea Lucasa - nedostal na frak tak výrazne ako v roku 1999, keď mu všetko vyfúkol Matrix, no zároveň nedostal ocenenie ani tento rok. Zdá sa, že nová trilógia nemá na akademikov najlepší dosah. A tak vyhral práve Gollum, ktorému to všetci fanúšikovia priali. Jeho tvorcovia však ostali pomerne zaskočení, najmä keď po sľúbených 45 sekundách nastúpil nevkusný jingel a ďakovačku trikárov nemilosrdne prerušil. Hold, Akadémia sa rozhodla dodržať slovo a reči ocenených skracovať. Prikyvujem a dodávam : Podarilo sa!
    
Inak, Dve veže získali podľa motta svojho názvu príslušný počet ocenení - druhá cena putovala za strih zvukových efektov. Na novozélandských majstrov tentokrát nestačili projekty Minority Report a Road to Perdition.

Prvé prekvapenie

Kto sledoval Oscarov na ProSieben, pravdepodobne si z povinnosti odškrtol aj Free-TV premiéru American Beauty. A musím dodať, že bolo prínosné sledovať dielko o americkom sne a všimnúť si najmä plukovníka Fittsa. Dôvod bol prostý. Christopher Walken aka otec Leonarda DiCapria i Paul Newman za Road to Perdition (mimochodom na Oscarov neprišiel) sa spolu s Edom Harrisom z The Hours (damn, ten chlapík už bol toľkokrát nominovaný a stále nič) i Johnom C. Reillym z Chicaga (ktorý zvykol kopať skôr akčnú ligu - napr. Con Air) totiž dostali na frak od Chrisa Coopera v Adaptation. Inak, plukovníka Fittsa ocenenie celkom vzalo, uronil aj nejakú tú slzu a okrem ďakovačky poprosil aj o nejaký ten svetový peace. Very well! Peace, brother, peace!

A prišiel aj Mickey Mouse

Typickým kameňom úrazu oscarového ceremoniálu býva účasť animovaného charakteru. Niekedy sa jeho prítomnosť podarí vyriešiť lepšie (minuloročný súboj Shreka a Monsters Inc.), niekedy horšie. Tento rok sa pri príležitosti 75. ročníka Oscarov dostavil samotný Mickey, hoci bolo vidieť na ňom pokročilý vek, senilitu a potrebu slušných dioptrií. Vo svojej kategórie však vyhlásil za najlepší krátky animovaný film skvelú sci-fi paródiu The Chubbchubbs. Ak neviete, o čo ide, nezúfajte a mašírujte do DVD požičovní a splašte si Men In Black DVD. Stačí vám aj jednoduchá verzia, pretože aj na nej tento víťazný a veľmi zábavný kúsok nájdete.
    
Pre úplnosť dodávam, že cenu za najlepší krátky film si odniesli Holanďania - Der er en yndig mand.

Chicagský vysávač začal úradovať

Chvíľu mu to síce trvalo, no napokon sa odhodlal zakročiť pri štvrtej kategórii - výprave. Podobne sa mu podarilo prekonať svojich skalných protivníkov (najmä Gangs of New York, The Hours, The Pianist, Lord of the Rings, ale často aj Road to Perdition) v kategóriách kostýmy, strih, zvuk. Takže po dvoch tretinách večera zvieral približne štyri ocenenia a ďalšie malo prísť. Pretože sme dospeli ku kategórii Najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe a Chicago tu malo dvojnásobné zastúpenie. Z toho vyplýva, že sa film nemohol stať stopercentým víťazom večera a navyše si o trofej zasúťažili vlastne kolegynky z jedného filmu - Catherine Zeta-Jones a Queen Latifah. Avšak sláva tehotným mamičkám! Nielenže dokážu odspievať spolu s kolegyňou naživo muzikálové číslo, dokážu vyzerať celkom dobre na pódiu (hoci pokročilé štádium tehotenstva bolo badateľné) a dokonca aj vyhrať. Keď Sean Connery otváral obálku s jej menom, azda si spomenul na nejednu zaujímavú chvíľku z natáčania Pasce (Entrapment, 1999) a vyjachtal len : Catherine. Very well, Douglasovska família sa začala rozbiehať... Nechýbali slzy, dojatie a našťastie žiaden patriotizmus.

Jasný súboj v kategórii make-up, Mexiko však získalo i ďalšiu cenu
    
Ako inak nazvete súťaženie solídnej a anticipovanej Fridy a priemerného sci-fi The Time Machine. Pochopiteľne, že cena putovala do Mexika.
    
Frida však nebola vôbec zakríknutým projektom a získala spolu dve ceny. Tú druhú si nečakane odniesol Elliot Goldenthal za hudbu. Vo svojej kategórii dokázal poraziť Johna Williamsa (Catch Me If You Can, ktorému som cenu tak strašne prial), Elmer Bernsteina (za Far From Heaven), Philipa Glassa (The Hours) a dokonca aj Thomasa Newmana (hold, americky krásne oscary nebývaju vždy, keď prichádza s filmom od Sama Mendesa, tentokrát Road to Perdition).

Apropo, Road to Perdition
    
Mnohých prekvapilo, že tento rok sa nepodarilo ukoristiť Samovi Mendesovi aspoň desiatku ocennení za jeho druhý réžijný počin resp. že ich dokázal splašiť len v technických kategóriach. Jedným z jasných favoritov na ocenenie za tento film však bol kameran Conrad L. Hall, ktorý síce minulý rok zomrel, a tak ho Akadémia ocenila sčasti in memoriam a sčasti (veľmi) zaslúžene za odvedenú prácu na mafiánskom projekte. Pravdu povediac, scéna v daždi získala svoj punc práve vďaka Hallovej kamere. Za velikána kameramanského umenia prevzal cenu jeho synak a verte mi, jeho akceptácia bola správne precítená. Kodak Theatre cítil spolu s ním (akurát pri celkovej prezentácii In Memoriam netlieskali tak výrazne).

Uff, uf, tá show je nejaká dlhá alebo...

Uvedené pocity ma prepadli už po deväťdesiatich minútach show. Nebolo to v žiadnom prípade vojnou alebo zlým sprievodom (Steve Martin odviedol slušný džob), ale z ceremoniálu neubehla ešte ani polovica a ja som mal zvláštny dojem, že Oscar sem, Oscar tam, odovzdajme ich a poďme domov, lebo sa tu ku koncu uzívame k nude. A tak hoci mala show "len" tri a pol hodiny, prítomnosť v sále ubiehala len veľmi pomaly. Čiastočne mohli za to typické zdĺhavé sekvencie (tento rok to bola prehliadka muzikálových a hudobných čísel resp. štandardne dlhé odovzdávanie čestného Oscara, tentokrát pre Petera O'Toola, ktorý však svoju ďakovačku zvládol za 5 minút; bežne ďakujú legendy cca 10 minút) a čiastočne nižší level žiarivosti celej show. Našťastie o dobré vtipy nebola núdza, a tak sme sa dozvedeli, že Meryl Streep kradne akademické DVD a predáva ich na E-Bay, resp. Steve Martin objavil zaujímavú skutočnosť o Oscaroch. Každý víťaz bol aspoň raz nominovaný!

Ehm, ehm, a čo tá vojna?
    
Mno, vojna nakoniec bola prítomná, no každý sa k nej postavil rôzne. Napr. víťazka zahraničného filmu, režisérka nemeckého filmu Nikde v Afrike sa nedostavila (hold, keď je z Nemecka, tak oditaľ sa ignorácia dala čakať, hoci všetci Nemčúri sa určite veľkohubo radovali, že po viac ako dvadsiatich rokov prichádza Oscar znovu aj k nim). O menší škandál sa postaral Michael Moore, režisér dokumentu Bowling for Columbine (v kategórii dlhometrážny dokument porazil svojho hlavného protivníka Putovanie vtákov vďaka svojej tematike - zbrane na území USA pomerne hravo), ktorý záverečnú časť svojho prejavu venoval politike a vynadal svojmu prezidentovi slovami Shame on You, Mr. Bush! (Hanba vám, pán Bush!) Na tento škandálik skvele nadviazal Steve Martin vetičkou Gosh, It was so sweet backstage! (Gosh, v zákulisí to bolo skutočne milé!)     

"Áno, áno, velebme americký patriotizmus!" znelo na oscarovom poli, a tak bolo jasné, že jedným z ďalších favoritov večera bude krátky dokument Twin Towers. Stalo sa, ocenenie samozrejme dostal.

A Oscara dostáva... ten, kto tu nie je

Iracký konflikt sa nakoniec premietol do galavečera pomerne nešťastne, keď sa aspoň štyrikrát zopakovala situácia, že odovzdávajúci prečítal meno víťaza a dodal, že ten cenu od Akadémie samozrejme akceptuje, no nemohol sa dostaviť. Veľmi smutné! Oveľa väčšie faux-pas však nastalo v kategórii Najlepšia pieseň. Štyri z piatich hudobných čísel boli prezentované (Catherine Zeta-Jones a Queen Latifah za Chicago, mexický párik za Fridu, U2 za Gangs of New York i Paul Simon za The Wild Thorneberrys), avšak Lose Yourself od Eminema v éteri Kodak Theatre nezaznelo. Eminem mohol vytvoriť pekný škandál svojou prítomnosťou, ale nakoneic sa nedostavil, a tak ani skladbu nebolo počuť (Akadémii aspoň odľahlo, že nemuseli pozorne sledovať maskovanie všetkých vulgarizmov). Lenže potom prišla Barbra Streisand s obálkou, zopakovala nominácie (a ja som sa na Marshalla Mattersa tak tešil, grrr!), otvorila anvelope a ostala pár sekúnd v pomykove. Hold, čo vám budem popisovať, Eminem vyhral. Po vypočutí ostatných skladieb však začínam mať s časovým odstupom aj dojem, že právom. 8 Mile tak stopercentne zabodoval (1 nominácia = 1 Oscar) a Eminem sa postará o ďalší škandál inokedy. (No nevravel som to, no nevravel som to... Ale tu ma nikto nepočúva. To je samé... Eminem je grobian. Eminem je nesprávne výchovný typ. A ľaľa, Akadémia ho ocenila. Slovami klasika... OK, DJ, SPIN THAT SHIT!)

Ako to bolo so scenármi?

Ako povedala Marcia Gay Harden, scenár adaptovaný či originálny, holy crap, vo filmovom priemysle je dnes už vôbec umenie napísať poriadny scenár. Pôvodný scenár ponúkal šance filmom Far From Heaven (osobne som nečakal, že tento príbeh je pôvodný, ale prevzatý), Gangs of New York (škoda ho!), Hable con ella (Pedróóó), My Big Fat Greek Wedding (Motherfucker, to je snáď zlý vtip? Američania urobili z tejto gréckej svadby také haló až to našinca bolí... dokonca aj v preshow figurovala Nia Vardalos a čelila otázke, že koľko členov rodiny si priviezla... tak počúvajte, bolo ich tam osem!! No, ale niektorých možno pozvali kvôli odrieknutiu účasti väčších stars) a Mexická jazda (no, to už je lepšie, hoci film nemal nejaké veľké šance na víťazstvo, nominácia je sympatická). Very well, vyhral to Pedró Almodóvar... Čo dodať? Ale mal veľmi dobrú ďakovačku a na rozdiel od svojho výstupu pred tromi rokmi stihol všetko povedať a galantne sa rozlúčiť.
    
Čorknutý, ehm, pardon, adaptovaný scenár dal šancu Hugh Grantovi a jeho About a Boy, Adaptation génia Charlieho Kaufmana, Chicago (ktoré nemohlo nechýbať), The Hours (detto) a The Pianist. Zrodilo sa ďalšie prekvapenie... vyhral to Pianista!

Herci v hlavných úlohách... tento rok žiadna černošská revolta!
    
Nominácia najlepšia herečka praskala vo švíkoch. Bola tu Salma Hayek, ktorá si svoju Fridu vydupala spod zeme a skvele ju zahrala. Bola tu Nicole Kidman, ktorá bola miláčikom publika už minulý rok (a tak môj tip ukazoval práve na ňu, nakoľko Akadémia nasadila nový odškodňovací trend - viď. Russell Crowe a jeho Oscar za Gladiátor). Nechýbala Diane Lane (veľmi prekvapujúca nominácia). Zúčastnila sa aj Julianne Moore (ktorá bola nominovaná aj v kategórii vedľajší herecký výkon). A nechýbala ani nová usmievava papuľka USA, Renee Zelweger (ktorej som Oscaríka tak zbožne prial). And the Oscar went to... Nicole Kidman. Pravidlo o odškodnení sa tak potvrdilo... Nicole si poplakala, prežila svoj šok a v krátkosti poďakovala plus odkráčala.
    
Zaujímavé boje sa však odohrávali aj v kategórii Best Actor. Bol tu nadaný pianista Adriena Brodyho (pôsobiaci skôr ako outsider). Z opojenia Leaving Las Vegas už vytriezvel Nicolas Cage a znovu sa uchádzal o trofej, tentokrát za Adaptation. Prišla aj stálica hollywoodskeho neba Michael Caine (za Tichého Američana). A najväčšími rivalmi v kategórii bol Daniel Day-Lewis (Gangs of New York) a pokušiteľ oscarových rekordov Jack Nicholson (About Schmidt, film, ktorý náš milý distribútor odmietol uviesť... fuuuj takým praktikám). And the Oscar went to... Adrien Brody. Nečakané! Jedno z najväčších prekvapení večera. Brody však dokázal ako jeden z mála ďakovať niekoľko minút, zrušil aj orchester, ktorý ho už-už chcel posunúť do zákulisia a vo svojej vydupanej pauze sa milo vyslovil za vojakov v Iraku. Oproti búrlivákovi Michael Moorovi mal však jeho prejav hlavu, pätu a slušnú štylistiku. A okrem toho zahral svoj výstup veľmi dobre (podobne ako svojho Pianistu). Palec nahor!