|
ART FILM PO JEDENÁSTY KRÁT |
ART FILM PO JEDENÁSTY KRÁT |
PRÍHOVOR PREZIDENTA FESTIVALU
I keď si to mnohí neprajú a iní nechcú vidieť, Art Film si získal počas desiatich rokov svojej existencie až nečakane mimoriadne postavenie vo svete filmových festivalov. Získal si medzinárodnú prestíž a v hlavnej súťažnej kategórii dokumentárnych filmov Artefakty dnes nemá relevantnú konkurenciu. Cena Hercova misia prestala byť doma - a opäť viac vo svete - vnímaná ako dekoračno-spoločensko-sponzorská šou, ale stáva sa akceptovaným a uznávaným hodnotením hereckej profesie v jej umeleckom a myšlienkovom posolstve. Súťažná kategória študentských filmov je v záplave festivalov určených pre mladých a začínajúcich tvorcov štandardnou festivalovou sekciou a má perspektívu i do budúcnosti.
Výzvou do budúcnosti, tak ako pre mnohé iné festivaly, zostáva sekcia hraných filmov. Festival nechce pripustiť jej degradáciu na uvádzanie zvyškov filmovej produkcie, ktoré sa nedostali na iné väčšie festivaly. Ale ani na uvádzanie už ocenených filmov, či komerčne atraktívnych titulov z bežnej distribúcie. Programový riaditeľ a výberová komisia dôsledne vyberajú filmy, ktoré sa svojim vizuálnym stvárnením snažia nájsť nový pohľad na dnešný zložitý svet. Hľadanie vlastnej cesty je vždy najťažšie, ale iná cesta nie je.
Tento rok sa viac ako po iné roky budeme venovať kinematografiám krajín, s ktorými vstúpime do Európskej únie. Nejde iba o tvorbu, ale aj o distribúciu európskych filmov. Filmový festival Art Film sa chce stať trvalou súčasťou filmového diania v novej Európe. Chce nielen prezentovať kvalitné umelecké filmy, ale chce byť diskusným a pracovným priestorom pre tvorcov, producentov, distribútorov, novinárov i divákov. Nerezignoval na svoju víziu, s ktorou pred desiatimi rokmi vznikal. Aj v Cannes sa dočkali svojho "Palais de festival et de congrés" až v roku 1983, čiže po štyridsiatich rokoch. Verím, že v Trenčianskych Tepliciach to bude o pár rokov skôr.
|
NOVÁ TVÁR FESTIVALU
Po tom, ako sa Art Film vlani aj výtvarným riešením a ladením festivalu - plagátov, katalógu, internetovej stránky a ďalších materiálov, no i výzdoby v Trenčianskych Tepliciach obzrel do minulosti, tohto roku sa výtvarnou inšpiráciou stalo grafické dielo svetoznámeho španielskeho maliara a sochára Joana Miróa. Katalánec Joan Miró (1893-1983), surrealista, kubista, večný hravý experimentátor a optimista je jedným z najvýznamnejších výtvarníkov XX. storočia je nášmu filmovému festivalu veľmi blízky svojím myslením a cítením. "Čím so bližšie ku svojím koreňom, tím som univerzálnejší," vravel. Vytvoril si svojrázny imaginatívny svet zvláštnych organických foriem, odkazujúcich na reálny svet len v žartovnej skratke či zveličene. Jeho obrazy vyvolávajú dojem rozprávok. V jeho fantazijnom lyrizme prevláda grotesknosť nad sarkazmom, podstata jeho tvorby je bližšia karikatúre než temným analógiám. Inšpiroval sa hrou, hračkami, automatmi, často princípom šoku. O svojej tvorbe povedal: "Maľujem, bez toho, aby som rozmýšľal, akoby mi diktoval sen. Spájam realitu a tajomstvo v oslobodenom priestore s veľmi ľahkou klímou."
POROTA 11. MFF ART FILM
Ponuku pracovať v hlavnej porote 11. medzinárodného festivalu ART FILM prijali ruský scenárista, režisér, filmový výtvarník a herec ALEXANDER ADABAŠIAN, švajčiarsky filmový teoretik, riaditeľ filmového festivalu v Ženeve GERALD MORIN, taliansky kritik CLAUDIO SINISCALCHI, český scenárista ALEX KOENIGSMARK a slovenská herečka MONIKA HILMEROVÁ.
ALEXANDER A. ADABAŠIAN
začal spolupracovať s režisérom Nikitom Michalkovom. Ako výtvarník sa podieľal na snímkach Svoj medzi cudzími, Otrokyňa lásky, Nedokončená skladba, Sibiriáda a i. V ruských filmoch vytvoril ako herec tucet výrazných charakterov. Od roku 1977 sa realizuje aj ako scenárista (Transsibírsky expres, Nedokončená skladba, Päť večerov, Oblomov, Oči čierne a i.).
GERALD MORIN
vyštudoval filmovú kritiku, históriu a filozofiu, pôsobil ako filmár, publicista, manažér a producent. Ako asistent réžie spolupracoval s Federicom Fellinim (Amarcord, Casanova), Jeanom-Jacquom Annaudom (Meno ruže), podieľal sa na tvorbe štyroch desiatok filmov režisérov ako S. Bondarčuk, S. Leone, R. Altman, M. Antonioni, M. Carné, N. Michalkov, L. von Trier a i. Po štyri roky je riaditeľom medzinárodného filmového festivalu v Ženeve, založil Nadáciu Federica Felliniho.
CLAUDIO SINISCALCHI
má za sebou bohatú publikačnú činnosť. Od roku 1995 pôsobí ako profesor dejín filmu a filmovej kritiky na LUMSA v Ríme, vyučuje aj na ďalších vysokých školách v Taliansku a Španielsku. Je vedeckým riaditeľom archívu Istituto Luce a členom správnej rady Filmového múzea v Turíne a editor dvoch knižných edícií: Obrazy v zrkadle a Historický archív Luce.
ALEX KOENIGSMARK
absolvent strednej umelecko-priemyslovej školy sochársko-kamenárskej študoval v rokoch 1967-73 scenáristiku a dramaturgiu na pražskej FAMU. Je autor siedmich kníh, osemnástich divadelných textov, šiestich rozhlasových hier, pätnástich televíznych a siedmich filmových scenárov (o. i. Hra na telo, Úsmev diabla, V rannej hmle).
MONIKA HILMEROVÁ
sa na VŠMU dostala ako členka Radošinského naivného divadla. Ako speváčka spolupracovala s Jankom Lehotským a Erikom Arrestom. Účinkovala vo vyše dvadsiatich televíznych filmoch a inscenáciách, v hraných filmoch Prameň života a Oběti a vrazi.
Akreditáciu nájdete tu
Program Art filmu nájdete tu
