FILM NIE JE LEN POPCORNOVÁ KOMERCIA |
FILM NIE JE LEN POPCORNOVÁ KOMERCIA |
V Kúpeľnej dvorane v Trenčianskych Tepliciach v piatok 20. júna organizátori slávnostne otvoria 11. ročník filmového festivalu Artfilm. Aj tento rok si návštevníci budú môcť vybrať z pestrej filmovej ponuky približne stodvadsiatich hraných, dokumentárnych, celovečerných, krátky, či študentských artových snímok. O festivale som sa porozprávala s jeho programovým riaditeľom Vladimírom Štricom.
Artfilm má za sebou prvú dekádu, tento rok organizujete 11. ročník festivalu. Keby ste chceli hodnotiť jeho doterajšiu existenciu, aké miesto medzi svetovými festivalmi asi zaujal? Aký je oň záujem zo strany návštevníkov, zahraničných hostí, čo pre tvorcov znamená, keď môžu prezentovať svoj film v Trenčianskych Tepliciach?
Keď hovoríme o mieste Artfilmu medzi svetovými festivalmi, myslím si, že môžeme hovoriť iba o porovnávaní, o určitom pomere, pretože podľa mňa je iba jeden festival typu A, to je Cannes a všetky ostatné sú typu B. Čiže všetky ostatné musia vyvíjať veľkú aktivitu, aby tie najlepšie filmy získali. Je to pomerne komplikovaná záležitosť, pretože ako vieme, na svete nevzniká veľa kvalitných filmov, možno ich je 15 alebo 20 za rok. Čo by mal podľa mňa Artfilm spĺňať? Nemal by byť ani príliš veľký, nesmie mu chýbať, povedal by som, ľudský rozmer, teda každý návštevník by mal mať pocit, že ho dokáže obsiahnuť. Chceme, aby to bol festival taký- síce malý diamant, ale pekne vybrúsený.
Festival Artfilm má už vo svojom názve zahrnuté to, že by tu mali byť premietané najmä artové, teda nekomerčné snímky. Držíte sa tohto motta?
Je všeobecne zaužívaný názor, že existujú komerčné a potom umelecké snímky. Toto však nie je pravda, pretože sú artové filmy, ktoré sú vysoko komerčne úspešné a naopak, sú snímky, ktoré boli nakrútené ako komercia a svojim spôsobom presahujú hranicu do kvalitnej umeleckej produkcie. Napríklad Adaptácia je taký film, ale sú aj iné samozrejme. Čiže my sa snažíme predovšetkým o to, aby sme premietali filmy, ktoré sú kvalitné a je nám jedno, či sú alebo nie sú komerčne úspešné. Chceme, aby sme z toho, čo je aktuálne v ponuke svetovej kinematografie premietli to najlepšie, adekvátne naplneniu motta festivalu. Teda snímky, ktoré dokazujú, že film je ešte stále umením a nie iba tvrdým biznisom, čo žiaľbohu v škutočnosti je. Môžem povedať, že z tých 120 filmov, ktoré na festivale uvidíte drvivá väčšina naše podmienky spĺňa. Sú tam aj snímky experimentálne prinášajúce však nový postup, ktorý ale nie je odtrhnutý od reality. Máme napríklad sekciu s britskými filmami. O kinematografii Veľkej Británie sa hovorí málo a tu premietneme napríklad film Petra Malena, ktorý vyhral festival v Benátkach. Rokujeme aj o Bloody Sunday, ten zas vyhral Berlín, jednoducho snímky najrôznejšie, ale prinášajú veľkú kvalitu. Návštevníci uvidia aj Pianistu, film ktorý je dobrým príkladom toho, o čo nám ide. Je to totiž prienik umeleckého a komerčného filmu. Vážna téma, spracovaná kvalitne a snímka je i úspešná, získala Oscara a množstvo ďalších ocenení.
Vieme, že na festivale Artfilm je viacero sekcií. Ktoré považujete za najdôležitejšie, prípadne špeciálne, iné oproti tomu, aké sú na druhých festivaloch?
Festival má predovšetkým tri sekcie, ktoré sa za ten čas vykryštalizovali do svojej dnešnej podoby. Hlavná súťaž sa volá Art fiction. Už názov hovorí, že by to mali byť hrané filmy, ktoré prinášajú nové videnie sveta, nový osobný tvorivý prístup režisérov. Ale sú tam aj kreatívne dokumenty, teda dokumenty fiktívne, tie, ktoré narábajú trebars s reálnym materiálom, ale z toho materiálu rozprávajú iný príbeh.... V tejto sekcii je desať filmov. Prvý raz tohto roku mám pocit, že mnoho filmov, ktoré by tam mohli byť odpremietané sme nakoniec nevybrali a to ma veľmi teší, pretože si myslím, že toto by mala byť svojim spôsobom jedna z výkladných skríň festivalu. Ďalej súťaž, ktorá sa volá Artefakty. Je venovaná krátkym filmom, či už hraným alebo dokumentárnym, prípadne animovaným a experimentálnym. Ide o kolekciu šestnástich výnimočných snímok. Ja osobne mám túto kategóriu veľmi rád a vôbec, krátke filmy mám rád. Často sa totiž stáva, že začínajúci tvorca nakrúca mimoriadne kvalitné, myšlienkovo bohaté, silné, hutné, nabité diela a potom keď točí svoj debut, zoberie materiál z krátkeho filmu, roztiahne ho na hodinu a pol a vzniká nuda. Špeciálne na tejto súťaži ma teší to, že sme dostali mnoho filmov od režisérov, ktorí už získali na Artfilme nejakú cenu. To je pre mňa dôkaz, že festival má svoj kredit. Ďalšou sekciou je Súťaž na ceste, rovnako moja obľúbená. Takisto je venovaná krátkym filmom podobnej kategórie ako Artefakty, ale nakrútených študentmi vysokých škôl. Je zaujímavá, lebo prináša nové pohľady. Každý divák má šancu sa oboznámiť s myslením nastupujúcej generácie filmových tvorcov na celom svete. Môžem povedať- v porovnaní s Artefaktmi nie je na nich vidno, že sú študentské. Sú to diela zrelé a zároveň nakrútené bez akýchkoľvek zábran. Okrem toho máme samozrejme niekoľko nesúťažných sekcií. Spomeniem Skúšku orchestra, to je retrospektíva filmov Federica Felliniho. V nej uvedieme aj film, ktorý sa volá Imago- Sny Federica Felliniho, 120 minútový dokument, ktorý má na Artfilme svetovú premiéru. Ďalšia sekcia je venovaná švajčiarskemu filmu. Tu pokračujeme v tradícii. Festival totiž prišiel v roku 1993 s myšlienkou predstavenia národných kinematografií. Toho roku sme sa teda zamerali na švajčiarsku, ktorá je síce neznáma, ale podľa môjho osobného názoru je to jedna z najlepších kinematografií v Európe. Je to totiž veľmoc v nových formách na pomedzí dokumentárneho a hraného filmu. Napríklad je tam trojhodinový dokument, ktorý sa volá Hazard, Boh a LSD a to je teda psychadelic road movie naprieč kultúrami, naprieč kontinentmi, je to absolútne skvelé kino. Myslím si, že toto by si žiaden fajnšmeker nemal nechať ujsť. No a v ďalších sekciách, ak mám vybrať moje tipy, uvedieme filmy Apokalypsa, Frída, Milujte svojho zabijaka a mnohé ďalšie. Našou ideou je predstaviť neznáme európske kinematografie, myslíme si, že festival v strednej Európe má povinnosť tieto filmy prezentovať. Neobídeme ani našu kinematografiu. V sekcii s názvom Slovenská sezóna uviediem to najlepšie z dokumentárnej a hranej tvorby, čo vzniklo počas posledného roku. Inými slovami, chcem, aby ten festival bol koktejl filmov, ktoré majú dokumentovať, že film je stále umením a že to nie je iba bohapustá popcornová komercia.
Poďme teraz k cene Hercova misia. Kto ju tohto roku dostane a vôbec, aký zahraniční hostia na festival tentoraz prídu?
Pred pár dňami sme sa definitívne dozvedeli, že Artfilm toho roku udelí štyri ceny Hercova misia. Tri boli avizované už dávnejšie, jednu dostane György Cserhalmi, maďarký herec, ktorého hádam netreba predstavovať, ani ďalšiu herečku Jiřinu Bohdalovú. Potom to bude Poliak Jerzy Stuhr, náš priaznivec, pretože sme premietali niekoľko jeho filmov na predošlých festivaloch. No a po dlhých rokovaniach k tomu pribudlo štvrté meno Klaus Maria Brandauer. Z tých ďalších osobností, napríklad k prehliadke filmov Federica Felliniho sme pozvali niekoľko hostí. Z nich najvýznamnejší bude Giuseppe Rotunno, jeho kameraman, to si myslím, že bude veľká hviezda. Jednoducho v Trenčianskych Teliciach stretnete množstvo zaujímavých ľudí, ktorých samozrejme nemôžeme všetkých vymenovať, pretože zahraničných hostí je okolo päťdesiat.
Festivaly majú svoje festivalové paláce. Je tu šanca, že aj v Trenčianskych Tepliciach bude raz niečo podobné?
Toto je vec, ktorá mňa osobne veľmi trápi. Ja si totiž myslím, že základom každého filmového festivalu by mali byť dobré kiná, klimatizované, s dobrými sedadlami... Trenčianske Teplice sú v tomto limitované, to treba povedať rovno. Tam je vlastne jedno kino, ktoré s námahou funguje po celý rok. Druhé kino- Kúpeľnú dvoranu- my každoročne postavíme. Ja viem, že to nie je celkom ideálne, ale na druhej strane mestečko svojou úžasnou atmosférou tento handicap vyvažuje. Toto všetko samozrejme sú veci, ktoré zvažujeme, ale je to otázka peňazí. Do budúcnosti kalkulujeme aj s tým, že v Trenčianskych Tepliciach sa buduje, stavajú sa tu nové hotely a dúfame, že budú mať aj sály, ktoré sa budú dať využívať na videoprojekcie. Viem, že sa hovorí o projekte kongresového centra, ktoré by malo vyrásť pri Trenčianskych Tepliciach, ale podľa mňa je toto otázka ďalekej budúcnosti. Rád by som našich priaznivcov poprosil o určitú zhovievavosť, pretože to skutočne závisí od financií a tie sú obmedzené.