|
ZNÁSILNENIE A ROZKLAD ZVIERAT NA LFŠ |
ZNÁSILNENIE A ROZKLAD ZVIERAT NA LFŠ |
O spacákoch a akreditácii
Posledný deň Letnej filmovej školy (LFŠ) v Uherskom Hradišti, býva vždy veľmi smutný a s predstavou odchodu, skoro až depresívny. Nie inak (aj keď slnko veselo svietilo) tomu bolo aj tento rok. „Baťúžkari" ako sa už klišovito nazývajú ľudia ochotní miesto vyvaľovania sa niekde pri mori, chodiť denne na 5 filmov a spánku venovať maximálne tri hodinny, sa pomaly zberajú na odchod. Spacáky plné bujarých pachov sa tiež už určite tešia domov, ale my sa vrátime o deväť dní späť, keď sa počet obyvateľov Hradišta postupne zvýšoval o viac ako dvetisíc filmom „nakazených" ľudí.
Do Hradišta sme dorazili v piatok niečo po dvanástej a rýchlejším krokom sme sa s vidinou nekonečných radov na zaplatenie nedoplatkov a obdržania akreditácii, ponáhlali do hlavného centra filmovej prehliadky - kina Hviezda. Ako sa neskôr ukázalo, bolo to úplne zbytočné. V rade na zaplatenie ubytovania sme strávili pár minút a približne rovnaký čas sme obetovali aj získaniu akreditácii (pre porovnanie, ešte pred dvomi rokmi mi to trvalo viac ako 5 hodín). To najdôležitejšie sme teda mali za necelú pol hodinku vybavené a mohli sme sa ísť zložiť na internát, kde sme mali zaplatené ubytovanie. Aj keď trošku inavení a nevyspatí, sme začali plánovať, ktoré dva filmy nám odštartujú niekoľkodňový maratón. Tohto-ročné hlavné témy Film a básnik, Film a smrť a Mexický film zaručovali skutočne zaujímavé filmové zážitky.
|
|
|
O rozklade a fóbii
Ešte že neplatí: „ako LFŠ začneš, tak si ju užiješ až dokonca", pretože náš prvý film o rozkladajúcich sa telách s názvom Zet a dve nuly (A Zed and Two Noughts) od Greenawaya, by som napriek surrealistickému prepojeniu reálneho sveta zvierat s aluzívnou reflexiou zahnívajúcich ľudských charakterov, submisívnych a animálne behaviorizovaných hrdinov (aj takto pekne sa dá charakterizovať úplna „uchyláčina". Týmto zdravím redakciu filmových listov LFŠ, ktorá vie nájsť umeleckosť aj v nechcene trčiacich mikrofónoch) skutočne nemusel vidieť ešte raz. Prvý deň ale nedopadol zase tak zle. O jedenástej večer nás totiž čakalo Psycho, ktoré vo veľkej sále kina Hviezda spôsobilo slušne veľkej skupine ľudí, doslova panický strach zo sprchy, ktorý bohužial (myslím pre nás) u niektorých jedincov ostal, až do posledného dňa ich pobytu.
Filmy, filmy a zase filmy. Hlavne kvôli nim ľudia prichádzajú do Uherského Hradišta, a práve pre ne, sú ochotní ísť na dno svojich síl. Ospravedlňujem sa za patetickosť predchádzajúcej vety, ale ono to tak skutočne je. Osobne sa na LFŠ snažím vidieť čo najviac filmov, pretože mám nepríjemnú fóbiu z toho, že by som niečo zmeškal. Z 200 celovečerných snímkov samozrejme neuvidím prevažnú časť, ale snažím sa vidieť to pre mňa najdôležitejšie. Zo skoro štyridsiatich absolvovaných projekcií sa ťažko vyberá to najzaujímavejšie, ale v nasledujúcich riadkoch sa o to pokúsim.
O filmoch
Jedným z najlepších filmov zo sekcie Film smrť postavených na fabule umierajúceho človeka lúčiaceho sa zo životom a rodinou, bol nový kanadský film Invázia Barbarov, z rovnakej sekcie zaujal Wajdov Brezový háj, filmová adaptácia románu podľa skutočných udalostí s názvom Chladnokrvne režiséra Richarda Brooksa, Zanussiho Život ako smrteľná choroba prenášaná pohlavnou cestou, Hanekeho Siedmy kontinent a Bennyho video, či hororová klasika Peeping Tom, Night of the Hunter a talianska La Maschera Del Demonio. Z tématiky Fim a básnik som si napriek môjmu nie veľmi veľkému záujmu o básne nenechal újsť veľkolepý epos Davida Leana Doktor Živago, Zrkadlo od ruskej legendy Tarkovského a Barfly prozaika a básnika Charlesa Bukowského. Sekciu Mexického filmu u mňa vyhrali Buňuelove diela Anjel skazy, On a Rieka a smrť.
|
|
|
Celkovo sa mi najviac páčila a usadila v hlave trojica filmov: Česko - Slovenské Neverné hry režisérky Michaely Pavlátovej, ktoré stoja na jednoduchom a stokrát videnom príbehu, ale vďaka výbornému scenáru, kamere Martina Štrbu a hereckým výkonom tvoria príjemný zážitok. Absurdné dielo Luisa Buňuela - Anjel Skazy, a už zmienený Život ako smrteľná choroba prenášaná pohlavnou cestou režiséra Krysztofa Zanussiho o posledných dňoch života starnúceho lekára a pragmatika umierajúceho na rakovinu.
Podľa ankety o najžiadanejšie filmy LFŠ, ktorej sa zúčastnilo asi 500 účastníkov, skončila na prvom mieste 30 minútová česká televízna snímka O bábě hladové z roku 1990. To som teda nečakal ani vo svojich najbizarnejších snoch. Na druhom mieste skončíla Bergmanova Siedma pečať a tretie získala Láska a smrť majstra slova Woodyho Allena z roku 1975.
Ale keďže veľmi rád počúvam názory na filmy, ktoré sa ľuďom nepáčili, prikladám trojicu mojich nešťastných výberov: Krásna zajatkyňa pre mňa asi veľmi komplikovaného režiséra A. Robbe-Grilleta, nudný filozofický horor Gothic najškandalóznejšieho anglického režiséra Kena Russella, a kontroverzný experiment režiséra Gaspara Noeho Irreversible, ktorý jednoznačne vykráda formu Mementa a pomocou zmedializovanej niekoľkominútovej scény znásilnenia, si získava nezaslúženú pozornosť.
|
|
|
O predfilmoch a hosťoch
Ani tohtoročná LFŠ sa ale nevyhla niekoľkým problémom. Tým najväčším sa stala nečakane minutáž predfilmov. Tie totiž niekedy trvali skoro hodinu, čo spôsobovalo problémy pri striedaní kinosál a prakticky neexistovali skoro žiadne prestávky medzi projekciami. Dúfam, že na budúci rok sa situácia s predfilmami vyrieši a to buď spôsobom ich premietania až po hlavnom filme, alebo ich selekciou podľa menších minutáži. Prehliadka sa nevyhla ani už tradične pravideľným zmenám v programe a problémom so simultánym prekladom. Preplnenosť kinosál bola na dennom poriadku a mám pocit, že budúci ročník by uřcite uvítal ďalšiu projekčnú miestnosť, inak sa LFŠ bude paradoxne pomaly približovať k preplneným Karlovým Varom.
Najviac očakávaná hviezda festivalu Terry Gilliam (Brazil) do Hradišta nakoniec nedorazil, ale návštevníci sa dočkali poľskej režisérskej legendy Krysztofa Zanusiiho, spisovateľa a režiséra Alaina Robbe-Grilleta a ďalších významných zahraničných hostí Lecha Majewskeho a Grzegorza Lecha Krolikiewicza.
O LFŠ 2004
Budúci jubilejný tridsiaty ročník LFŠ sa ponesie v znamení tém Film a detstvo, Film a rozprávka. Nezabudnite teda na 24 júla, kedy sa dúfam stretneme a prežijeme deväť skvelých, skoro až rozprávkových dní. Trávnik pred Hviezdou sa už určite teraz nevie dočkať.
PS: ešte k tomu nadpisu. Už dlho ma fascinujú umelé a nezmyselné názvy článkov na nemenovanom slovenskom zine (ktorý je in), tvorené len za účelom naberania klikov. Chcel som si to len vyskúšať, aké to je super byť in. Ďakujem za pochopenie a pekne klikajte.
