Walesa (Človek nádeje) je najnovší film jednej z najväčších osobností poľskej kinematografie. 87-ročný Andrzej Wajda v tomto diele prináša pohľad do desaťročia života Lecha Walesu – robotníka z gdanských lodeníc, ktorý viedol hnutie Solidarita proti komunistickej vláde a napokon sa stal prvým prezidentom demokratického Poľska. Wajda už v minulosti nakrútil dve renomované drámy o hnutí Solidaria – Človek z mramoru (1977) a Človek zo železa (1981). S Lechom Walesom ich spája dlhoročné priateľstvo, a Walesa si dokonca v druhom spomínanom filme zahral sám seba. Vo svojom novom diele Wajda nevyobrazuje Walesu ani ako človeka z mramoru ani ako človeka zo železa, ale ako človeka, ktorého po štrajkoch v lodeniciach v decembri 1970 obvinili aj z donášania informácií na svojich kolegov. Vo filme vidíme ako Walesa po mučivom vypočúvaní podpisuje vyhlásenie, ktoré nečítal, čo je najďalej ako sa Wajda rozhodol vo svojom diele zájsť, a čo je dozaista ďalej ako sa bude páčiť mnohým Poliakom. Tohto nezlomného disidenta v podaní Roberta Wieckiewicza nikdy nevidíme ako súkromnú osobu, až na pár osobných okamihov s rodinou. Príbeh je skoncentrovaný do hrdinského obdobia v živote Walesu, vyvarujúc sa obdobiu napríklad jeho prezidentskej kandidatúry. Tak ako všetky historické udalosti, aj túto do veľkej miery definuje práve to, čo v nej nenájdeme. Wajda sa na tlačovej konferencii pri príležitosti premiéry filmu vyjadril, že bývalý poľský prezident a laureát Nobelovej ceny jeho filmový projekt odobril. Priznal tiež, že tento film bol zatiaľ preňho najnáročnejším projektom. Na záver, na vysvetlenie svojej motivácie citoval známy slogan Lecha Walesu: „Nechcem, ale musím.“ Pre Chicago Tribune sa vyjadril, že jeho hnacím motorom nebolo vytvoriť film, ktorý by zaujal západný svet, ale ktorý by poľskému publiku odkryl isté historické pravdy.
