Popkultúrny fenomén s názvom 50 odtieňov sivej najskôr nenápadne vtrhol na internet v podobe niekoľkých epizód erotického príbehu, neskôr atakoval kníhkupectvá ako obsažná trilógia a teraz sa zahniezdil v kinách, aby dokonal svoju ničivú expanziu.
Ľahko čitateľný román autorky E. L. James o mladej neskúsenej študentke podliehajúcej zvodom atraktívneho miliardára sa stal predlohou filmu, za ktorým stojí obrovská propaganda a rafinovaný marketing ohlušujúci zmysly na každom kroku. Knižný bestseller ako i najsledovanejší filmový trailer roka už zabezpečil filmu početné publikum. Číra zvedavosť ťahá diváka do kina, aby mu dala pocítiť odvrátenú stránku filmových hodnôt.
Sfilmovaný román červenej knižnice okorenený explicitnými zábermi sexu je ako Nymfomanka Rosamundy Pilcher. Dejisko biedneho príbehu však netvorí romantické pobrežie anglického vidieka, ale chladné prostredie miliardárovho bytu s tajomnou komnatou. Tu hrdinka prežíva rovnaké slastné i bolestné chvíle a naivne lipne na svojom princovi ako postava z Pilcherovky, no zároveň sa oddáva telesnému experimentovaniu a objavuje limity svojho tela.
KINEMAVIDEO3218.
Výrazové prostriedky snímky sa obmedzili na škálu dvoch záchytných bodov – pred sexom a po ňom. Ústredná dvojica takisto podlieha dvom výrazom – Anastasia s pohľadom spaľujúcej vášne a sklamania z komplikácií vyplývajúcich z Christianovej „nekonvenčnosti“. Christian s tajomným úsmevom, ktorý opantá nejednu násťročnú dievčinu verzus Christian s vážnym a hrozivým výrazom magnáta, čo presviedča Annu o správnosti svojich chúťok.
Aj to málo je však ťažko uveriteľné následkom scenáristickej prostoduchosti, v ktorej absentuje logika a spásonosný humor, ktorým knižná predloha disponuje. Scenár skoncentrovaný zdanlivo na najsilnejšie momenty príbehu padá do skratkovitosti, klišé a samoúčelných póz. Vzťah Dominujúceho a Submisívnej má iskru len do momentu, kým sa nesnaží prenikať do hĺbky. Patetické chvíle súvisiace s Christianovou melancholickou náladou a Anine „utešovanie“ pôsobia vo väčšine prípadoch nestráviteľne a otupujúco.
Chémia medzi protagonistami Dakotou Johnson (dcéra Melanie Griffith a Dona Johnsona) a Jamie Dornanom stráži bdelosť diváka, avšak nevládze predbehnúť nedostatky scenára Kelly Marcel a v konečnom dôsledku i réžie Sam Taylor-Johnson. Tá má vo svojej filmografii najmä krátkometrážne snímky, zaujať sa jej podarilo celovečerným filmom o dospievaní Johna Lennona Nowhere Boy z roku 2009.
Snímka zachováva dejové zvraty románu, no oproti spisovateľskému priemeru predlohy spadla do podpriemeru. Emotívne chvíle sa predierajú na povrch len prostredníctvom hudby Dannyho Elfmana a v porovnaní s klasickou úlohou hudby vo filme, ktorá ilustruje dej, tu ho vytvára. Z hudobnej zložky sa stala barlička na záchranu pred emocionálnou prázdnotou.
Pre očakávaný komerčný úspech snímky sa tvorcovia isto chopia aj pokračovaní milostného príbehu mladej dvojice. 50 odtieňov temnoty a 50 odtieňov slobody zrejme dostane šancu na reparát. Očakávané sú i protichodné názory divákov, čo ešte viac posilní záujem o snímku chudobnú dejom i duchom. Na sv. Valentína tak dobýja srdce diváka erotický brak, ktorému sa neoplatí venovať svoj čas. Zaľúbencov inšpiruje jedine k bitke.
Hodnotenie: 3/10
