Dievčatá a dámy – milovníčky Twilightu, s týmto vám naozaj pomôcť nemôžeme. Je to úplne niečo iné, ako oprava pokazeného auta, či nainštalovanie compu. Ak vám nevadí, že Twilight prezentuje ženskú populáciu ako hlúpu, tak ste definitívne stratené. Tu nejde o sentiment a ľahkú romantiku z červenej knižnice, tu je problém vo svojej podstate oveľa hlbší. Umelé emócie a vykalkulovaný produkt sa stal dočasným fenoménom doby plnej vyprázdnených hodnôt a nulového kritického úsudku a vkusu. Čoskoro ho nahradí ďalší a ďalší...
Priznávam sa, že to už aj mňa ako muža doslova uráža, akým spôsobom je vykreslený jednoduchý život neschopnej, okrem nekonečnej lásky všetko popierajúcej Belly. Ak je toto predstava ženy/dievčaťa o dokonalom svete, je to naozaj horšie, ako 18 ročný chlapec milujúci Transformerov. Samotné filmové spracovanie ponúka aj vo svojom finále štandardne príšerné herecké výkony, doslovnosť a nekonečné množstvo totálne zbytočných postáv. Všetko je myslené smrteľne vážne a uprímnosť bez kalkulu osciluje na úrovni Modrého z neba. Bohužiaľ, veľa ľudí to tak nevníma. Rovnako neplatí, že cieľovka sú len pubertálne dievčatá. Nenaplnenosť svojich životov si na stránkach Twilightu začali hľadať aj dospelé ženy. Ako ich to vôbec môže zaujať bez kritického pohľadu? Nemajú pocit podvádzania a hlúpej prezentácie života ženy, jej emocionálnej roviny a postavenia v spoločnosti? Svet počúva denne kritiku o potláčanej emancipácii, patriarchálnej spoločnosti a nakoniec príde Twilight a všetko je v ...
Príbeh obsahuje vzájomné pozeranie si do očí (30 percent), pohlavný styk (5 percent), výchovu dieťaťa (5 percent), ktoré rastie tak rýchlo, že sa mu prakticky netreba venovať (to budú niektoré dievčatá možno prekvapené, že narodenie skutočného potomka si vyžaduje troška iný prístup a nielen zábavu), náznak pedofílie (aby ani vlkolak neostal nasucho), prípravu na nezmyselný záverečný boj na peknej lúke (30 percent), samotný boj (zmena oproti knižnej predlohe) a koniec (30 percent).
Samozrejme, nechýba ani ligotanie na slniečku, ako sa na pravých cool moderných upírov patrí. A pozor, v dokonalom, architektonicky premakanom domčeku rodinky Cullenovcov sa bude hrať aj na klavíri, vždy presne kompozične stáť, alebo sedieť a nechýbajú ani obľúbené šachy. Záverečné titulky sú ódou na "dokonalosť" série a onaniou nad tým, čo sa tvorcom podarilo. Neskutočná irónia tejto obsahovej a vizuálnej chcípariny. Kam sa vytratil záujem o kvalitné romantické filmy a la Love Story (1970), Eternal Sunshine of the Spotless Mind (2004), Krátki film o milosci (1988), Annie Hall (1977), The Apartment (1960).. kde sa hlavná hrdinka nehryzie celý deň do pery, netúži len po jednej veci na svete a má naozaj charakter?
Cela séria Twilightu, by mala byť spálená a dievčatá a ženy, by sa mali vrátiť (alebo možno objaviť) k príbehom Jane Eyrovej, Mrs. Dalloway a ďalším normálnym knihám. Čoskoro tu máme novú verziu Anny Kareniny v réžii Joe Wrighta (Pokánie, Pýcha a predsudok). Tak uvidíme... Horšie je, že príprava filmovej adaptácie novej trilógie Fifty Shades of Grey je na spadnutie. Ide prakticky o presne to isté ako v Twilighte, až na jednu zmenu. Hlavná mužská postava nie je upír, ale milovník extrémneho sexu pri ktorom je bolesť hlavným cieľom. Samozrejme, že hlavná hrdinka (áno, je rovnako nešikovná, nemá veľa kamarátok a stále by sa len učila) sa zamiluje a je ochotná spraviť všetko pre jeho pohodlie. A tak je to správne. Alebo nie?
