|
PREVIEW: VRATNÉ LAHVE |
PREVIEW: VRATNÉ LAHVE |
Konečne! Aj takto výrazne by sme mohli uviesť príchod nového projektu spoza rieky Moravy na náš filmový trh, za ktorým nestojí nik iný, ako snáď najúspešnejšia filmová dvojica súčasnej českej kinematografie, otec Zdeněk a syn Jan Svěrákovci.
Šikovnejším divákom sa už určite dostala do uší informácia, že pri vzniku Vratných lahví sa vyskytlo viacero prekážok. Táto zdĺhavá rozprávka sa začína ešte v roku 2003, keď sa Zdeněk Svěrák po prvý krát začal výraznejšie pohrávať s myšlienkou napísať scenár o bývalom učiteľovi Josefovi Tkalounovi, čerstvom dôchodcovi a nateraz aj brigádnikovi vo výkupe fliaš v miestnom supermarkete. Postavu Tkalouna si starší z dvojice Svěrákovcov písal samozrejme na svoje telo a nakoniec ju aj stvárnil. Ale nepredbiehajme.
Scenár pod perom Zdenka Svěráka prešiel mnohými úpravami, bol niekoľko krát prepisovaný, dokonca, ako sme mali možnosť vidieť vo vydarenom dokumente jeho syna Jana a Martina Dostála Tatínek (2004), sa dostal až do vrcholnej fázy, keď bol celý projekt z dôvodu režisérovej nespokojnosti nadobro zastavený. Silné rodinné puto však dávalo nádej, že Vratným lahvám svitne na lepšie časy, a tak sa aj vďaka ďalšej verzii scenára stalo. „Príbeh zostal vtipný, ale myslím, že ten humor funguje ďaleko viac, keď vzniká na pozadí niečoho skutočného. A otcovo zobrazenie dlhodobého manželstva ide až do bolestivých hĺbok. Táto úprimná emócia mi v otcových predchádzajúcich verziách scenára chýbala.“
|
|
|
Po troch zdĺhavých rokoch mohla teda konečne padnúť prvá klapka záverečného kúsku do skladačky voľnej trilógie (Obecná škola – Kolja – Vratné lahve). Štáb si svoje stanovisko našiel v hlavnom meste Českej republiky, a prvé zábery sa datujú na 13. marca 2006. Film mal premiéru v Čechách o necelý rok, 8. marca 2007.
Ako sme už vyššie uviedli, hlavnou postavou Vratných lahví je 65 ročný učiteľ češtiny Josef Tkaloun (Zdeněk Svěrák), oddaný milovník svojho povolania, ktorému však nezadržateľne tikajú biologické hodiny. Keď sa do cesty pripletú ešte ďalšie neočakávané školské konflikty, Josefove rozhodnutie odísť do dôchodku sa javí ako jediné možné riešenie.
Doma to však tiež nie je ono. Manželka Eliška (Daniela Kolářová) už Josefa „nebaví“, preto Josef bez dlhého otáľania prikývne k možnosti brigády v miestnom supermarkete, a to aj napriek tomu, že je občas veľmi nepríjemná Eliška proti. Ako hovorí Zdeněk o svojom filmovom Josefovi: „Keď prijme možno trochu podradnú prácu v predajni, kde sa vykupuje vratné sklo, uvedomí si, že cez to okienko môže nadväzovať ľudské kontakty. V tej anonymnej, rušnej samoobsluhe je to taký prvok starých vzťahov, kde si ľudia hovoria, ako dobre vyzerajú, čo robia deti. A práve na tomto mieste je Josef šťastný.“
|
|
|
Kým si Josef aktívne vychutnáva svoj nový život a nadväzuje nové kontakty na pracovisku, osamelej Eliške okrem domácnosti veľa dôvodov na radosť neostáva. Obzvlášť keď musí myslieť na dcéru Helenku (Tatiana Vilhelmová, ktorú opustil manžel. Preto sa s nadšením venuje aspoň vnukovi Tomíkovi (Robin Soudek) a hodinám nemčiny. Takýto život však nemá dlhú trvácnosť, a časom na to možno príde aj samotný Josef. Čím všetkým však musia hrdinovia prejsť, aby sa mohli na konci bez okolkov pozrieť nielen sebe, ale aj tým druhým do očí, zistí slovenský divák až v kine.
Smutno-veselá komédia Vratné lahve bude nezvyčajným zážitkom už len z toho dôvodu, že po prvýkrát tvorivé duo Svěrákovcov prenecháva určitý aktívny priestor ženskej hrdinke. Nielen táto skutočnosť by však mala byť lákadlom. Tak či onak, doterajšia návštevnosť a fantastické tržby hovoria sami za seba. Vratné lahve sú určite dobrým dôvodom na návštevu kina, a to platí aj pre tých, čo sa tam posledné roky objavovali len sporadicky.
