PREVIEW: POSLEDNÁ LÉGIA

Brit Ambrosinus pozná legendu o meči Júliusa Cézara, ktorý bol ukrytý pred jeho neprajníkmi na tajné miesto. Legenda hovorí, že meč je určený pre veľkého vladára. Film začína krátko pred korunovaním Romulusa (v tom období malého chlapca) v roku 460. Nie náhodou sa stáva Ambrosinus Romulusovým učiteľom a mentorom. Občas pôsobí ako čarodejník, ale jeho čary sú len zmesou tajomna a trikov. Otec budúceho rímskeho kráľa Orestes formálne riadi Rím, ale sám nie je cisárom (podľa historikov bol hlavným generálom rímskych légii). V deň korunovácie vodca barbarských Gótov Odoacer požaduje tretinu vtedajšieho Talianska. Ale Orestes, ktorý chce odovzdať rozpadávajúcu sa ríšu do rúk svojho syna, výrazne odmietne, čím podpíše rozsudok smrti nad svojou rodinou i krajinou. Noc po Romulusovej korunovácii napadnú Rím gótske vojská. Väčšina mužov rímskeho generála Auréliusa, ktorí bránili svojho vladára, zomiera, Romulusovi rodičia sú zavraždení a mladý cisár spolu s Ambrosinusom sa stáva väzňom v pevnosti na ostrove Capri. Tu Romulus objaví dlho hľadaný meč svojich predkov. Aurelius a jeho družina oslobodia cisára  a po následnej zrade rímskeho senátora Nestora smerujú do azylovej Británie, kde musia čeliť nielen svojim gótskym prenasledovateľom, ale tiež miestnemu krutovládcovi, aby nakoniec položili základ väčšej legendy, než je tá ich.

Áno tušíte správne – meč, Anglicko, čary a chlapčisko predurčené stať sa kráľom. Joj , ale nám to pekne nadväzuje. Človek má až strach, že dedukcie sa obrátia na skutočnosť a tento film neponúkne nič viac, než predvídateľnú líniu ozvláštnenú o bojové scény a peknú scenériu, ktorej nemalú časť tvoria i slovenské zákutia. Presnejšie Spišský hrad. Poslúžil ako anglická pevnosť a jeho okolie nahrádza starovekú Britániu. Filmári si zvolili Spiš najmä vďaka kolosalite jeho dominanty, nezastavaným prírodným územiam a tiež výhodným finančným podmienkam, ktoré ešte stále (dúfajme, že ešte veľmi dlho) patria medzi najnižšie v Európe. Ale nielen naša rodná hruda dunela pod nohami komparzistov. Štáb zahájil 14 týždňové nakrúcanie v slnečnom Tunisku, ktorého terén nahradil Rím.

Akčné scény (ako hovorí Lefler) sa sústredili na jednotlivých hrdinov a ich emocionálne zaangažovanie do konkrétnych bojov. To znamená, že radšej ako zaplniť plátno tisíckami počítačovo vytvorených žoldnierov, rozhodli sa tvorcovia pre menšie súboje, pri ktorých si každý z hrdinov odpracuje svoje. Samozrejme, davovým scénam sa pri filme tohto charakteru vyhnúť nedá, ale nie sú jeho ťahúňom. To je veľké plus, pretože asi nikto z nás nemá chuť sledovať ďalšiu historickú masovku, kde koniec koncov pre rozvírený prach a tisícky rozjarených bojovníkov aj tak strácate prehľad o aktuálnom stave zápasu. Individualizácia bojových sekvencií so sebou priniesla i tvrdšiu prípravu hereckého osadenstva. Každý z légie ochraňujúcej Romulusa má svoj osobitý štýl boja.

Najjednoduchšie to mal asi Colin Firth (Aurelius), ktorý nie je v mečových súbojoch žiadnym nováčikom, ale i napriek tomu musel už dva mesiace pred prvou klapkou trénovať, aby bol jeho prejav dôveryhodný. Podobný dril čakal i na ostatných hercov, ktorí spolu s učiteľom šermu Richardom Ryanom nacvičovali pohyby, držanie tela a údery charakteristické pre ich postavu a jej povahu.