HLAVNOU TÉMOU IRACIONÁLNEHO MUŽA SÚ ŽIVOTNÉ NÁHODY |
HLAVNOU TÉMOU IRACIONÁLNEHO MUŽA SÚ ŽIVOTNÉ NÁHODY |
Uznávaný profesor filozofie Abe Lucas (Joaquin Phoenix) je už viac ako rok emocionálne na dne. Nemôže písať, nemôže dýchať, nemôže si spomenúť na zmysel života, z ničoho sa nedokáže tešiť. Nič mu neprináša uspokojenie a jeho jediným verným priateľom je alkohol. Abe prichádza učiť na fakultu do malého mesta. Čoskoro po svojom príchode sa zapletie s dvoma ženami. Osamelá profesorka Rita (Parker Posey) od neho očakáva záchranu z nešťastného manželstva a Jill (Emma Stone), očarená študentka sa stáva jeho najbližšou kamarátkou.
Pre Jill je Abova rozorvaná umelecká duša a exotická minulosť absolútne neodolateľná. Jeho labilita ju fascinuje a priťahuje. Ich priateľstvo sa snaží zmeniť na romantický vzťah, ale Abe ju chladne odmieta.
Pri spoločnom obede si Abe a Jill nechtiac vypočujú zvláštny rozhovor dvoch cudzích ľudí pri vedľajšom stole. Tento okamih Abea prekvapivo zmení a začne si život vychutnávať plnými dúškami. Jeho rozhodnutie k zásadnej zmene spustí reťazec udalostí, ktoré ovplyvnia jeho, Ritu a Jill, navždy...
Nový film Iracionálny muž napísal aj zrežíroval majster vzťahových príbehov Woody Allen. Hlavnú úlohu rozorvaného profesora stvárnil Joaquin Phoenix (Zlatý Glóbus za film Walk the Line). Zvodnú študentku Jill si zahrala Emma Stone (nominácia na Oscara za film Birdman) a úlohu zúfalej Rity americká herečka Parker Posey (Grace: kňažná z Monaka).
WOODY ALLEN A FILOZOFIA
V priebehu kariéry sa u Woodyho Allena vždy prejavovala fascinácia filozofiou. Filozofiu zosmiešňoval v komediálnych esejách ako „My Philosophy“, hrách „Death Knocks“ a „God“ a vo filmoch ako Láska a smrť (Love and Death, 1975). Vo svojich filmoch zároveň skúmal filozofické problémy oveľa vážnejšie, napr. vo filmoch Zločiny a poklesky (Crimes and Misdemeanors, 1989) a Match Point – Hra osudu (Match Point, 2005).
„Keď som bol mladý zaujímali ma veľké témy a veľké otázky“, hovorí Allen. „V mojej práci, keď som točil komédiu sa z nich stávali predmety, ktorým som sa vysmieval. Alebo som sa nimi zaoberal seriózne keď som točil drámu.“
Allenov raný záujem o filozofiu vznikol keď ako teenager sledoval filmy Ingmara Bergmana. „Jeho filmy na mňa mali obrovský vplyv“, hovorí Allen. „V tom čase som nečítal Nietzscheho alebo Kierkegaarda, filozofov, na ktorých sa Bergman spoliehal, ale jeho myšlienky mi v duši rozozneli zvony. Bol som opojený jeho filmami, otázkami, ktoré vo filmoch nastoľoval a problémami, ktoré riešil. Behom rokov som prečítal slušné množstvo kníh s filozofickými úvahami, a až potom som bol schopný pochopiť, kto ovplyvnil Bergmana a aké myšlienky vo svojich filmoch dramatizoval. Začal som si užívať čítanie veľkých filozofov a s nadšením som ich porovnával a hľadal kontrasty v ich prístupoch k nezodpovedaným otázkam“.
Allenovo pohltenie filozofiou bolo v jeho práci tak výrazné, že sa jeho filmy stali inšpiráciou pre knihy o filozofických otázkach. „Nemyslím si, že čokoľvek, čo som napísal alebo natočil, by bolo po filozofickej stránke akokoľvek originálne. Som jednoducho produkt veľkých filozofov, ktorých som čítal. Myslím, že sa dá maximálne povedať, že v priebehu rokov sa v mojich filmoch objavili nadväzujúce filozofické témy. Mojou posadnutosťou sú problémy, ktorými sa zaoberá veľa mužov. Zaujíma ma depresívna realita, ktorá ma stále prenasleduje...“ uzatvára Allen.
O FILME:
Témy, ku ktorým sa Woody Allen vo svojich filmoch pravidelne vracia, sú temné (napr. Match Point – Hra osudu, Match Point, 2005). Ale aj jeho optimistické počiny majú v sebe vždy stopu temnej stránky ľudskej povahy. A práve medzi tie patrí Iracionálny muž. Tento film vyjadruje Allenov neprikrášlený pohľad na svet.
Abe Lucas (Joaquin Phoenix) je profesor filozofie, ktorý stratil v živote cestu. Nevidí zmysel vo svojom povolaní, chýba mu nádej do budúcnosti. „Abe je chlapík, ktorý sa vždy snažil robiť vo svojom živote niečo pozitívneho“ hovorí J. Phoenix. „Zapájal sa do politických aktivít, cestoval do oblastí postihnutých katastrofami, aby pomáhal ľuďom. Ale pretože sa mu stali strašné veci, začal byť presvedčený, že nič nemá zmysel. A zatiaľ čo v minulosti si učenie užíval, teraz je presvedčený, že znalosti, ktoré posúval ďalej, ovplyvnili iba mizerný počet študentov, zvyšní chceli iba zmaturovať.“ Režisér Allen dodáva: „Smútok a bolesť ľudskej existencie a povrchné slabosti ľudí Abea zrazili na kolená. Cíti osobné zlyhanie, pretože po sebe nikdy nedokázal zanechať stopu, dať študentom niečo zo svojich vedomostí. Dosiahol bod, kedy mu už na ničom nezáleží.“
Po príchode do Braylinu, malého mesta, kde má učiť na fakulte, sa zoznámi s nešťastne vydatou Ritou Richards (Parker Posey). „Rita je žena, ktorá je chytená v pasce.“ hovorí Parker Posey. „Učenie ju nenapĺňa, veľa pije a fajčí a sníva o živote, ktorý by bol plný a vášnivý. Sníva o tom, že Abe sa do nej zamiluje a vytrhne ju z prázdnoty.“
Allen dodáva: „Ritina predstava o Abeovi je taká, že Abe je zábavný chlap, ktorý si rád užíva so ženami, takže sa voči nemu správa vyzývavo a sexuálne agresívne“. Posey hovorí: „Pritom Abe je na tom so sexuálnou výkonnosťou rovnako chabo ako Ritin manžel. Je odťažitý a stratený v minulosti.“
Abe nadviaže priateľstvo s jednou zo svojich študentiek. Jill Pollard (Emma Stone) je veselá, inteligentná, mladá žena, ktorá vyrástla v Brayline a jej rodičia sú profesori. „Jill je priame dievča, ktorá šlo vždy priamou cestou, iba v skutočnosti nevedelo kam“, hovorí Emma Stone.
„Celý život prežila v malom meste, takže navštevuje kurz filozofie, o ktorom dúfa, že jej rozšíri obzory ohľadom sveta. A Abe je rozorvaný, romantický umelec, ľudský ekvivalent všetkého, čo kedy chcela v živote poznať.“
Allen hovorí: „Abe sa cíti osamelý a Jill je pre neho niekto, s kým môže hovoriť. Nepremýšľa o nej ako o žene a milenke, ale cíti s ňou skutočné intelektuálne prepojenie, čo vedie k tomu, že sa Jill stáva osobou, s ktorou trávi väčšinu svojho času.“
Jill si po prvý krát uvedomí, že s Abem nie je niečo v poriadku, keď Abe na party vezme pištoľ a začne hrať ruskú ruletu. Jill prepadne romantickej myšlienke, že ona bude tá jediná, ktorá Abea vytiahne z priepasti, do ktorej sa zrútil. „Myšlienka, že môže zachrániť niekoho, kto je alkoholik na dne, so samovražednými sklonmi, ju sebecky napĺňa“, hovorí Emma Stone a dodáva: „Nikdy nepomáhala niekomu z temnoty a neuvedomuje si, že ju samú to môže do temnoty stiahnuť.“
Abeov život sa zmení po neočakávanej udalosti. On a Jill si na obede vypočujú veľmi emotívnu konverzáciu cudzích ľudí pri vedľajšom stole. „Abe sa rozhodne konať“, hovorí Allen. „Nejde o abstraktný čin. Smer jeho konania znamená zásadnú zmenu.“
Toto rozhodnutie zmení Abea z bezcieľneho a depresívneho človeka na muža plného energie a neviazanosti. „Zrazu si váži život“ opäť Allen, „znova si vychutnáva sex, chuť vína, ráno s chuťou vstáva a konečne môže spať.“
Bez toho aby poznala dôvod, Jill je presvedčená, že ona je príčinou Abeovej zmeny. Emma Stone hovorí: „Podľa svojho presvedčenia je na 100% zodpovedná za Abeovo šťastie. Ona je tá, ktorá mu rozumela, keď bol na dne. Ona ho zachránila.“
Lenže Abeove ďalšie kroky, ktoré plánuje, sú silne iracionálne. To si síce uvedomuje, ale nepovažuje to za dôležité. „To, čomu Abe uverí, je iracionálna vec, výsledok mnohých rokov frustrácie, hnevu a pokrivenej predstavy o svete a ľuďoch“ hovorí Allen.
„Jillina matka vo filme hovorí – Abeova práca je iba triumf štýlu, keď sa nad tým poriadne zamyslíš, zistí že jej obsah je prázdny. Vie výborne rozprávať, používa jasné a vzdelané argumenty, ktoré dobre znejú, ale keď si ich rozoberieš dopodrobna, tak neobstoja“, uzatvára Allen.
Iracionálny muž sa nakrúcal v Newporte na Rhode Islande. Kampus Univerzity Svätej Reginy poslúžil ako to pravé miesto pre fiktívnu filmovú univerzitu Braylin.
Tak ako väčšinu svojich drám, natáčal Woody Allen aj tentokrát na širokouhlý film s jasnou predstavou uvedenia na veľkom plátne: „Často mám pocit, že komorné príbehy nakrútené pre veľké plátno v kine naozaj veľmi dobre fungujú. Nepotrebujete v kine vidieť iba vojnové filmy a westerny, o ktorých sa všeobecne hovorí, že na plátno patria“, hovorí Allen. Vo filme Polnoc v Paríži (Midnight in Paris, 2011) sa Allen snažil o použitie romantického vizuálneho štýlu, ale tento film si žiadal realistické vizuálne stvárnenie. „Je oveľa jednoduchšie nakrútiť film o Paríži v roku 1920, so všetkými tými pouličnými lampami, dlažobnými kockami v uliciach, konskými záprahmi,“ hovorí Allen. „Ale natočiť film s realistickým vyznením vyžaduje veľa plánovania a myslím, že sa nám výsledok podaril. Pre tento film som nechcel výraznú štylizáciu, pretože dôležitou vecou pre divákov je spojiť sa s postavami príbehu, čo sa mojim výborným hercom podarilo sprostredkovať.“
Nakrúcanie s Joaquinom Phoenixom bolo pre Woodyho Allena vďaka Phoenixovej komplexnosti jednoduché. „Všetko, čo od neho chcete aby urobil alebo povedal, sa stáva zaujímavé vďaka tomu, čo z Joaquina prirodzene vyžaruje. Vďaka jeho hereckým schopnostiam máte pocit, že sa na plátne stále deje niečo veľké.“
Pre Emmu Stone je spolupráca s Woody Allenom už druhá v poradí. V minulom roku hrala v jeho romantickom filme Kúzlo mesačného svitu (Magic in the Moonlight). „Emma vyžaruje inteligenciu,“ hovorí Allen, „má obrovský herecký rozsah – keď je to potrebné vie byť vtipná a komediálna a behom chvíle skutočne dramatická“.
„Keď som čítala scenár“, hovorí Emma Stone, „vyvstalo pre mňa veľa otázok ohľadom morálky. Abe nežije podľa pravidiel a Jill sa snaží zistiť ako ďaleko u neho môže zájsť. Film sa zaoberá témou náhody a osudu v živote, s čím som mala skúsenosť už z Kúzla mesačného svitu“.
Hlavnou témou Iracionálneho muža sú životné náhody. Rozhodujú o príležitostiach, ktoré môžu mať zničujúci dopad. Príbeh Iracionálneho muža zobrazuje jedno z Allenových hlbokých filozofických presvedčení: „Veľmi silne verím v absolútnu náhodnosť existencie. Celá existencia je iba vec, ktorá nemá dôvod. Všetci žijeme podriadení krehkej nepredvídateľnosti života. Však viete, niekedy iba zle odbočíte do vedľajšej ulice…“