BAZÉN

K tomuto názoru sa ale divák dostáva až v úplnom závere filmu, kedy sa mu doposiaľ zložené puzzle necitlivo rozpadne na drobné kúsky. Ozon sa ale neupriamil len na hollywoodsky moderné - postavenie príbehu na hlavu, resp. prezradenie jasného a zrozumiteľného faktu, totálne meniaceho celý zmysel diela. On svojho diváka sto minút presviedča o niečom, čo potom počas posledných dvoch minút celé poprie. - Fajn -, poviete si. - Je to inak ako som si myslel - . Ostal tu však ešte jeden režisérov šikovný ťah. Na konci filmu skutočne šokuje, ale ani zďaleka nedáva návod, ako jeho dielo jasne interpretovať.

Vráťme sa ale k bodu zlomu. Príchod mladej a krásnej Julie nie je len naratívnym kontrastom v zmysle narušenia pomalej iniciačnej kompozície, ale aj vytiahnutím čiernych figúrok na zatiaľ čisto bielu šachovnicu. Zrazu proti sebe stoja dve rozdielne osobnosti. Staršia v súkromnom živote utiahnutá a nenápadná spisovateľka vs. mladá, vyzývavo extravagantná Francúzska. Kontrast je spolu so sexualitou jedným z hlavných plánov Ozonovho diela. Sexuálne harašivá Julie začína obsadzovať a zároveň aj pretvarovať priestor už pár dní patriaci len a len tvoriacej Sarah. Prázdninová vila sa tak cez deň stáva svedkom elektrizujúcej vojny pohľadov a v noci pozorovateľom voľnosti Juliiných mravov a sexuálnych chúťok. 

S príchodom Julie sa ale do deja zapája aj už zmienený bazén. Aj on sám je akýmsi kontrastným prvkom voči filmu samotnému. Ozon totiž na prvý pohľad rozohráva klasickú komornú drámu dvoch rozdielnych osobností a až detailnejším bádaním sa postupne vynára množstvo vedľajších nuansí. Rovnako je to aj s vodnou hladinou. Na prvý pohľad  pôsobí ako každá iná. Až pri ponorení človek zistí, že hladina je naozaj odraz skutočnosti, ale až na jej úplnom dne nájde pokoj a ticho. V rovnakých hlbinách sa skrývajú aj tajomstvá duše. Tajomstvá ktoré postupne Sarah a Julie natoľko zblížia, že pred sebou nebudú a ani nechcú nič tajiť.

Ozonov film sa bravúrne pohráva aj s asociáciami k procesu písania kníh. Podobne scenárista Charlie Kaufman potrápil svojich hrdinov vo filme Adaptácia, stávajú sa súčasťou fiktívneho príbehu aj hrdinky Bazéna. Čitateľ totiž očakáva hlavne sex, násilie a napätie. Presne podľa toho vzorca braku teda graduje ich príbeh až vyvrcholí základnou premisou detektívky - vraždou. Sarah tak vlastne píše len ďalší zo svojich románov.

Pre interpretáciu snímky je veľmi dôležité uvedomiť si už uvedený bod zlomu, od ktorého sú udalosti len víziou - snom. Sarah totiž na konci príbehu náhodne stretáva skutočnú Julie - úplne iné dievča ako to, s ktorým strávila niekoľko dní. Na rad tak prichádzajú otázky, s kým to vlastne vo vile bývala? Nemohla to byť jej nemanželská dcéra, ktorú by mohla mať so svojim vydavateľom? Analýzy Bazénu prakticky nepoznajú hraníc. Ozonov film sa tak vďaka zvláštnej chémii vytvorenej medzi herečkami, jemnej režisérskej drobnokresbe, psychoanalytickým postupom a množstvu vynárajúcich sa otázok, stáva hlavne výpoveďou o tom, ako prebieha autorský proces písania a tvorby.

Sarah Morton: "Ceny sú ako hemeroidy - skôr či neskôr príde na každú riť..." 

Swimming Pool (Francúzsko/UK, 2003, 103 min.)
Réžia: Francois Ozon. Scenár: Francois Ozon, Emmanuéle Bernheim. Kamera: Yorick Le Saux. Hudba: Philippe Rombi. Hrajú: Charlotte Rampling, Charles Dance, Ludivine Sagnier, Jean-Marie Lamour, Marc Fayolle.