MONŠTRUM

Práve táto dekonštrukcia západnej predstavy o šťastnom spôsobe života je kľúčom, prostredníctvom ktorého nám je príbeh Aileen (Charlize Theron) priblížený už od prvých minút filmu až po záver. V ňom sa potom skrz vystavaný dramatický oblúk naplno ukáže katarzná sila viackrát hlavnou postavou vysloveného presvedčenia "v živote potrebuješ iba lásku a dôveru v seba samého!". Detské túžby vyniknúť a byť úspešná boli už v rannom štádiu Aileeninej puberty vďaka zneužívaniu kruto konfrontované so sexom bez lásky a chlipným "chtíčom". K nim sa paralelne pripojila aj strata dôvery tak v otcovskú autoritu, ktorý jej slovám neveril, ako aj ľudom celkovo. Vidina domu na predmestí, milujúceho manžela a krásnych detí bola potom na prahu dospelosti vystriedaná "pracovným" postávaním na diaľnici, občasnou hygienou na toaletách podnikov najnižšej cenovej skupiny a hlavne zákazníkmi, ktorí od nej vyžadovali sexuálne praktiky rozmanitého charakteru v úsporných priestoroch svojich áut. Tento spôsob života sa čoskoro podpísal tak na Aileeninom fyzickom zjave, ktorý predbehol jej skutočný vek o pekných pár rokov dopredu, ako aj na myšlienkach o samovražde.

A práve vtedy, keď bola pevne rozhodnutá skoncovať so svojím životom, stretla mladú lesbičku Shelby (Christina Ricci). Jej prítomnosť dala Aileen možnosť konečne po prvý krát v živote spoznať cit, po ktorom všetci túžime - lásku. Lenže jej dvojsečnosť spočívajúca v bezhraničnosti sa v prípade Aileen nestala svetlým bodom obratu k lepšiemu (pričom snaha bola veľká), ale práve naopak - bola katalyzátorom udalostí spejúcich ku tragickému koncu. Prvá vražda bola totiž rovnako aktom pudu sebazáchovy, ventilovaného hnevu a nenávisti, ako aj túžbou prežiť kvôli láske k Shelby, pričom definitívne nasmerovala Aileen k nezastaviteľnému zostupu po špirále až na samé dno... .

Monštrum, podobne ako ďalšie komorne vystavané drámy podľa skutočných udalostí, svoju silu ťaží hlavne z hereckých výkonov a príbehu. Nie náhodou sa práve najsilnejším propagačným artiklom filmu stali chválospevy na dychberúcu hereckú kreáciu Charlize Theronovej, podporené pozlátenou soškou Oscara (i keď v tomto smere sa mi jej výkon zdá máličko precenený a byť po mojom, tak Oscar by putoval do rúk najnovšej King Kongovej láske...). Predchádzajúcou poznámkou v zátvorke samozrejme nechcem nijak znižovať kvalitu hereckého koncertu Theronovej a bez váhania uznávam, že jej výkon je plným právom prirovnávaný k De Nirovmu stvárneniu Jacka La Mottu v Zúriacom býkovi. Len som chcel poukázať na skutočnosť, že podstatnou mierou sa na autentickosti jej kreácie podpísala aj bezchybná práca maskérov, vďaka čomu môžme hovoriť o detailnej premene blond krásky Charlize na ošarpanú a životom ošľahanú Aileen.

A zatiaľ čo vyššie spomínaný výkon Theronovej sa v dôsledku zahraničných ohlasov dal očakávať, veľmi milým prekvapením je dokonale presvedčivá Christina Ricci. Tá svoju postavu lesbickej teenagerky zahrala minimálne rovnako kvalitne, ako oslavovaná Charlize. Shelby v jej podaní je racionálnym opakom Aileen. Spôsob, akým Ricciová postupne vrství  charakter svojej postavy a jej emočné spektrum čo i len nepatrnými zmenami v pohľade ako i jemnou mimikou tváre, zvýraznenou drobnou gestikuláciou ostatných partií tela, je bezchybný. Paradoxne tak, ale zároveň upozorňuje z môjho pohľadu na jedinú slabšiu časť scenára a tým aj celého filmu, ktorou je nedostatočné využitie Shelbyinej postavy. Chápem, že stredobodom pozornosti je a musí byť Aileen, lenže na druhej strane motivácia k jej činom vychádzala primárne z ľúbostného vzťahu k Shelby. Láska k druhej osobe je rovnica o dvoch premenných. Oproti precíznej, psychologickej drobnokresbe Aileen, vďaka ktorej ju počas filmu komplexne spoznáme a máme šancu jej porozumieť (čo ale samozrejme automaticky neznamená aj naše zmierlivé uznanie jej činov), je Shelby vykreslená v drvivom prípade iba v spoločných scénach a vývoj jej charakteru sa občas posunie viac skokom ako plynulým prechodom. Chcelo by to ešte zopár momentov, v ktorých Shelby vstupuje do interakcie s prostredím bez Aileeninej prítomnosti po boku a postupne dochádza k zmene jej citov. Príkladom môže byť dômyselne zakomponovaná sekvencia, v ktorej sa Shelby - výrazne po spoločenskej akceptácii túžiaca osobnosť otrávená celodennou samotou v uzatvorenom dome, sama vydáva do baru za zábavou.