LETEC

Martin Scorsese opäť raz nešetril filmový materiál a nakrútil veľký (170-minútový) film o veľkom mužovi (Hughes meral 193cm). Ako si to odskúšal posledne pri Gangoch v New Yourku rozvíja životný príbeh producenta, režiséra, obchodníka, ale najmä letca Howarda Hughsa ako lineárne rozprávanie, ale vnútorne ho člení na nadväzujúce malé otvorené kapitoly. Každá z kapitol by pokojne mohla stáť ako samostatný príbeh, majúci úvod, jadro a záver, ktorý je ale v tomto prípade súčasťou prechodu do ďalšej kapitoly. Zjednodušene, miesto toho, aby si postupne budoval pôdu pre vrcholný moment (resp. dva-tri), ponúka množstvo malých vyvrcholení či už na poli vzťahov, obchodných (ne)úspechov, filmárskych (ne)úspechov alebo života ako takého. A hoci takéto stavanie deja (do sínusoíd) je pre Scorseseho príznačné a človek si naň zvykne, práve ono je jednou zo slabín filmu. Skrytým delením deja sa totiž doňho dostáva viac hluchých miest, než by bolo vhodné a Scorsesemu sa nie vždy podarí "zamaskovať" ho nasledujúcou silnou scénou. Na druhej strane, keď hovorím o silných scénach, tieto sú natočené s veľkoleposťou a precíznosťou majstra, že na chvíľu z nich nespustíte oči. Scorsese je predsa len starý filmár na to, aby sa nechal rozhodiť takýmito "maličkosťami" a Letca si po formálnej stránke skutočne vylaďoval a dolaďoval asi do nekonečna, kým, podľa jeho oka, neboli všetky vytŕčajúce nity zahladené. Dal si setsakramentský pozor na to, aby kamera bola podmanivá, aby bol strih pôsobivý, aby výprava bola uchvacujúca. Jednoducho, aby bol film na prvý pohľad bez poškvrny. Neviem prečo, ale mám taký neutíchajúci, nutkavý pocit, že svoje filmy robí v prvom rade pre svoju vlastnú potechu z ich nakrúcania, potom pre svoju vlastnú potechu z ich pozerania a až potom ide divák. A radosť z toho, že môže ten-ktorý film natočiť, je z filmu cítiť a pod jeho režisérske nadšenie sa úspešne schová veľa z toho, čo sa mu vyčíta.

Medzi dôkazy "touch of perfection" patrí nielen voľba kostýmerky Sandy Powell (moja favoritka; Scorsese s ňou už spolupracoval na Gangoch v New Yorku), ale aj (a najmä) hercov od hlavnej úlohy po vedľajšie, vrátane tých "10minút aj s obliekaním". Hlavnou hereckou hviezdou filmu (a pravdepodobne aj jedným z hlavných dôvodov vysokej návštevnosti filmu) je Leonardo DiCaprio. Okrem toho, že z roka na rok mužnie a mužnie, darí sa mu dokazovať, že nie je len pekná tvárička, ale vie aj hrať. A hrať s prehľadom a oduševnením. Malou prekážkou na ceste k dokonalosti je fakt, že postava Howarda Hughsa pýta nielen herecké nadanie, ale aj vek. Aj napriek tomu, že v "starších" etapách Hughsovho života už fyzicky nestíha, má dostatok priestoru a schopností na to, aby sa so cťou popasoval s Hughsovými momentmi slávy aj prepadu, zdravia i záchvatov zapríčinených podľa jedných paranoidnou schizofréniou, podľa iných bipolárnou poruchou. 

Úprimne, hoci by som bola spokojnejšia, keby Oscar pre najlepšieho muža v hlavnej role poputoval do rúk Jamieho Foxxa, Leonardo je horúcim kandidátom oprávnene. Zo žien Hughsovho života vyberajú Logan (scenár) a Scorsese Jean Harlow - stručná a krásne afektovaná Gwen Stefani, Katherine Hepburn - Cate Blanchett, ku ktorej sa ešte vrátim a Avu Gardner - Kate Beckinsale, ktorej sa budem venovať po Blanchett. Cate Blanchett dychberúcim spôsobom ponúka Katherine Hepburn ako priamu, atletickú, hlučnú, ale aj krehkú ženu a bez ohľadu na to, ako sú si podobné (a či vôbec), dáva postave telo i dušu a aj keď má tendenciu (s ohľadom na postavu) prekričať svojich spoluhráčov na plátne, je skvelým parťákom a nahrávačom. Opačný osud postihol Kate Beckinsale, ktorá svojou úlohou skôr pláva a budí skôr dojem ilúzie ako ženy z mäsa a kostí. Príjemná, asi aj krásna (to nechám na posúdenie mužskej časti redakcie a diváctva), ale nevýrazná. Za výraznejšiu zmienku z mužov stoja John C. Reilly, ale aj Ian Holm či Jude Law ako FAKT otravný Errol Flynn, alebo Alan Alda ako senátor Brewster, ktorý je ale až do zasadnutia Vyšetrovacieho výboru Kongresu dosť v úzadí.

Podčiarknuté a sčítané, Letec je dobre nakrútený, dobre obsadený a zahraný, veľkolepý film. ALE...Áno, "ale", ktoré zapríčiňuje, že Letec nezíska maximálne hodnotenie. Je to už spomenutá chybička krásy spočívajúca v hluchých miestach, a s tým súvisiaca rozťahanosť filmu, ktorá občas až ubíja. Navyše sa snaží venovať dostatok priestoru viacerým záľubám, či udalostiam Hughsovho života, pričom táto snaha len podporuje jeho zdĺhavosť. Letec má ale ešte aj jeden výrazný klad, a to schopnosť niekoľkých scén úplne pohltiť. A práve tieto scény zanechajú sladký pocit a spokojný výraz tváre pri vychádzaní z kinosály. A o to ide.

The Aviator (USA/Japonsko/Nemecko, 2004, 170 min.)
Réžia: Martin Scorsese. Scenár: John Logan. Kamera: Robert Richardson. Hudba: Howard Shore, Leadbelly - pieseň "Howard Hughes". Hrajú: Leonardo DiCaprio, Cate Blanchett, Kate Beckinsale, Johne C. Reilly, Alan Alda, Alec Baldwin, Ian Holm, Matt Ross, Jude Law, Brent Spiner, Gwen Stefani