MADAGASCAR

Scenár čoraz jednoduchší...
Námet detských filmov sa nevyznačuje veľkou zložitosťou. Pri Pixare to platí iba sčasti, pri dielach iných štúdií takmer pravidelne – napríklad Doba ľadová je v podstate road-movie s dieťaťom, Príbeh žraloka o jednoduchom podvode malej rybičky a Madagascar... Madagascar vyznieva z posledných animákov zďaleka najjednoduchšie. Kus filmu sú zvieratá v New Yorku a potom idú na Madagascar, pretože jedno z nich túži po slobode. A to je všetko.

Žiaľ, príliš detailne nie je rozpracovaný ani scenár. Ta-tam je zanechaná nabitosť Shrekov, ktorá na vás pľula jeden gag za druhým. Ba čo viac, v množstve gagov stráca Madagascar miestami aj na jesenný Príbeh žraloka. Miestami so mnou lomcoval pocit, že tvorcovia si jednoducho stanovili dĺžku 80 minút, ktorú bolo treba stoj čo stoj naplniť, a tak zobrali dve prostredia (New York, Madagascar), rozdelili čas filmu na dve časti a silou-mocou sa ich snažili vyplniť. Iste, úvodné etudy zo zoo sú fajn, ale neprinášajú nič nové, iba sériu gagov, ktorým sa možno smiať budete a možno nie. Výlet do New Yorku vyznieva rovnako, nehovoriac o dianí na Madagascare. Dejové čiastočky sú tu neuveriteľne roztrúsené a miestami nevedel scenárista, čo s nimi. Napokon ich ako-tak zlepil dokopy, no stále sú s nimi problémy.

Charaktery a CHARAKTERY
Neduhom scenára i celého Madagascaru je nevyrovnané vykreslenie charakterov. Z ústrednej štvorice sa v dĺžke celovečerného filmu venovali scenáristi akurát levovi Alexovi, ktorý už od scén v zoo ašpiruje na hlavnú rolu, berie množstvo deja na seba a pozrieme sa aj na jeho psychologický profil, či už namyslenú hviezdu alebo pozíciu dravca a miláčika ochrancu v prírode. Zebra Marty stojí na pomedzí – v prvej časti sa dej točí akoby okolo neho. Práve on slúži ako katalyzátor prvotného diania a svoje túžby premieňa v činy, či už na výlete zo zoo na Grand Central alebo napokon aj v hlbšej divočine Madagascaru. Ale po príchode na africký ostrov už trošku na svojej výraznosti stráca a v momente, keď si splnil svoje želanie končí jeho pôvodný sen a nastupuje spoločná dilema, či je lepší život v zoo alebo divočine (hádam ste si nemysleli, že by ste oň mohli byť ukrátení). Žiaľ, dvojica Gloria (hrošica) – Melman (žirafa) sa nemilosrdne dostala skôr do epizódne prihrávajúcich charakterov, ktoré sú síce na plátne pomerne často, ale ich osobnosť je prakticky vykreslená len veľmi slabo alebo len vôbec. Ešte pri Melmanovi môžete akceptovať jeho hypochondricko-neurotickú náturu, ale o Glorii neviete takmer nič a veľa sa ani nedozviete. Nie je to veľmi fér, vyvalovať očká či otvárať papuľu vedia aj iní...

Oveľa lepšie spracovanie získali vedľajšie charaktery. O štvorici tučniakov z plagátov alebo trailerov si môžete myslieť svoje, ale v mojich očiach prekonali svojím fantastickým štýlom prezentácie aj kráľa animovaných gagov alias Scrata z Doby ľadovej. Toto kvarteto má premyslený plán a vždy, keď sa objaví na plátne, dianie neuveriteľne ožíva a získava na fascinácii diváka. Vrcholne natočenou scénou je epizódka štvorice tučniakov na Antarktíde – menej je niekedy viac. Minimalizovaná scéna však vyvoláva najväčšie salvy smiechu...

A potom tu máme kráľa lemurov alias Juliena XIII, ktorého v originále nedabuje nikto menší ako Sacha Baron Cohen aka Ali G. Škoda, o neho v dabovanej verzii prídeme, ale samotný Julien XIII. dokáže aj v slovenskom dabingu ukázať svoju bizarnú náturu samokorunovaného a excentrického panovníka.

Napokon sa môžete náramne pobaviť aj na dvojici opičiakov, z ktorých jeden má fantastický dar posunkovej reči a spolu stvárajú pekné animované kúsky...

O filmovom humore
Nedá sa povedať, že Madagascar ako celok nefunguje. Práve naopak, divák sa po skončení filmu diví, že celých 80 minút sa ako-tak zabával, hoci nebolo v podstate na čom. Obsiahnuté gagy sú len veľmi jednoduché a často stavili na to, že jeden zo štvorice hlavných hrdinov strúha grimasy, padá na hubu, robí druhému trošku napriek, alebo sa dosť často letmo zraní, niekde si tresne hlavu, inde stúpi na pichľavú rastlinu alebo sa mu prilepí kaktus na chrbát a tak ďalej. Je to zábavné? Takto na papieri príliš nie, ale na plátne sa občas uchechtnete a celý čas sa budete baviť. Žiaľ, pri hlavných hrdinoch sa budete baviť menej, no v momente nástupu bandy lemurov alebo svojského plánu tučniakov sa môžete smiať na celé kolo.

Filmový humor Madascaru je jednak problémový v tom, že nič neparoduje. Tentokrát si DreamWorks nerobí pasiu zo známych rozprávkových postavičiek a neberie si na paškál ani satiru veľkomesta, život pod vodou alebo mafiánov. Nie, teraz chce byť svoj a v praxi to znamená veľké mínus na vekovom zameraní – väčšinu humoru si tentokrát užijú deti, ktorým pitoreskné postavičky učarujú. Pre starších divákov je tu zopár zaujímavých narážok na Americkú krásu (a ani tie nie sú, žiaľ, také vypečené ako vám mnohí diváci môžu servírovať), ale inak nič, nič, nič.

O zlom dobrom dabingu
Madagascar trpí v našich končinách svojím spôsobom aj kvôli dabingu. Iste, jeho aplikácia bola pre väčšinu publika nevyhnutnosťou, ale tentokrát sa nedočkáme ani originálnej verzie, čo je dvojnásobná škoda. Po prvé, slovenský dabing sa síce dobre počúva, ale prichádzame o známe hlasy z trailerov, ktoré tak vylepšujú charakter postáv. Dobrácky i namyselný lev Alex sa môže odrážať v ustráchaných i samoľúbych rolách Bena Stillera, štvornohého gag-makera si zamiloval opäť černošský komik, tentokrát Chris Rock, neurotickú žirafu Melman Ross z Priateľov alias David Schwimmer (a tu zamrzí, že sa do dabingu nepodarilo nalanáriť Stana Kráľa) a rozvážnu hrošicu Gloriu si nadabovala Jada Pinkett Smith, ktorá tak aspoň trošku zlepšuje svoj herecký repertoár. Najväčšia škoda sa viaže pochopiteľne k tučniakom, ktorých si strihli režiséri a ľudia za kamerou resp. dvojica hlavných lemurov, ktorých má na starosti spomínany Sacha Baron Cohen aka Ali G a Cedric the Entertainter.