DRUHÁ ŠANCA

Trochu z dejepisnej učebnice: Koncom prvej svetovej vojny nastalo striedanie stráží. Vojnou ubolené Britské impérium prestalo byť hospodárskou veľmocou No. 1 a jeho pozíciu prevzali mimoriadne dynamické Spojené štáty. Rozmach priemyslu, masová výroba, rozvoj automobilizmu… Prudký vzrast dosiahol svoj vrchol a v roku 1929 sa náhle zlomil legendárnym krachom burzy na Wall Street. Dnešné ceny benzínu sú popri tom, čo nasledovalo, čaj pre baletky. 40%-ný prepad hospodárstva, kríza, ktorá okamžite ochromila celý svet, no najviac (spolu s Nemeckom) dostala na kolená dnešnú superveľmoc. Milióny hladných ľudí, zúfalo hľadajúcich druhú šancu.

Tú dostali len niektorí. Medzi nimi aj James J. Braddock. Kedysi buldog a pýcha New Jersey, teraz unavená hladná tvár pred plotom fabriky. Tagline filmu hovorí: "When America was on its knees, he brought us to our feet." ("Keď Amerika bola na kolenách, on nás postavil na nohy.") V tej vete je všetko. Uchvacujúci príbeh, silné emócie, patriotizmus, súdržnosť.

Braddock (Crowe) sa vracia do ringu, z ktorého ho potupne vyhnali. Vracia sa, aby nasýtil hladné deti, ale zároveň cíti šteklenie mužskej ješitnosti. Vie, že dostal šancu zarobiť peniaze a postaviť sa poslednýkrát pred plný Madison Square Garden. Ľahkosť a úsmev, s akými poskakoval, pripomínali chlapca, ktorému požičali vzduchovku. Vtedy bol Crowe i film výborný. 

Žiaľ, tak ako je box príbehom úderov a potácaní sa, tak je i Druhá šanca sledom silných momentov a následných úderov pod pás diváka. Pekne to vidieť na postave Braddockovej manželky Mae (Renée Zellweger). Kým je bezkonfliktnou manželkou, je jej postava trochu nevýrazná a "umelá". Akonáhle však príde na vnútorný problém (odsťahovanie detí, stiahnutie manžela zo zápasu), mení sa na energickú osobu, čo nám umožňuje prežívať jej príbeh.

Osobitnú kapitolu tvorí zobrazenie boxu. Nie je zlé, ale chýba mu priamočiara údernosť napríklad Eastwoodovej réžie. Zatiaľ čo pri Million Dollar Baby ste ranu doslova cítili, teraz to bol viac film o boxe ako box samotný. Na druhú stranu, použijem slová Renée Zellweger - kedykoľvek ukázali tackajúceho sa Crowa, ako mu v hlave naskakujú jeho hladné deti - priam som fyzicky cítil úder pod pás. Zbytočne polopatistické citové vydieranie ako vyšité. Aký to protipól, keď vojde Mae do kostola, aby sa pomodlila za manžela! Jedna z najlepších scén filmu.
 
Zdá sa, že Howard a Crowe chceli do oscarovského projektu namontovať všetky správne prímesi (zrod ľavice spolu s "pravicovým" vrátením podpory, zlý hlavný hrdina, s ktorým si nakoniec podáte ruku) a urobiť z Braddocka ešte viac ako bol (záverečné titulky). To je škoda, lebo jeho boj bol naozaj fenomenálny. Príbeh o ňom nie je zlý, ale fenomenálny rozhodne nie je.

Cinderella Man (USA, 2005, 144 min.)
Réžia: Ron Howard. Scenár: Cliff Hollingsworth, Akiva Goldsman. Kamera: Salvatore Totino. Hudba: Thomas Newman. Hrajú: Russell Crowe, Renée Zellweger, Paul Giamatti, Craig Bierko, Paddy Considine, Bruce McGill, David Huband