KISS KISS, BANG BANG

Kiss Kiss, Bang Bang je svieži, dômyselný a originálny príbeh, v ktorom jedno prekvapenie strieda druhé. Samotnými udalosťami preráža príchuť spomínaných lacných detektívok – Black si očividne pozrel Kaufmanovu Adaptáciu, ale vyhýba sa jej priamemu napodobeniu. Pocit prelínania rôznych rovín fikcie či reality, je však vedený aj von z plátna, a to pomocou relatívne nezvyčajných filmárskych postupov. Napríklad Harry je okrem protagonistu aj rozprávačom, čo je síce v detektívkach celkom bežné, ale málokedy sa rozprávač prihovára divákovi v druhej osobe. A pretočiť film dozadu, aby pridal príhodu, ktorú zabudol porozprávať, dokáže naozaj máloktorý filmový hrdina.

Dej je podaný so zaujímavo nadľahčeným tónom - niekomu môže pripomínať bratov Coenovcov a občas s prižmúrenými očami aj Quentina Tarantina. Oproti filmom ako Pulp Fiction je však atmosféra Kiss Kiss, Bang Bang jemnejšia – určite bližšia napríklad k Big Lebowskému. Každopádne, negatívna chémia medzi Harrym a Perrym (o ktorom dlho nie je jasné, či je vlastne homosexuálom alebo nie) funguje na jednotku, rovnako ako romantické napätie medzi Harrym a Harmony. 

Okrem svižných a miestami drsnejších dialógov majú na vierohodnosti postáv zásluhu najmä herci, a medzi nimi predstaviteľ Harryho Robert Downey Jr. Jedna zo scén obsahuje priamu narážku na jeho typovú podobnosť s Colinom Farrellom. Obaja sú slušní herci, no aj tak mám pocit, že na postavu “drzého Harryho” bol vybraný ten vhodnejší – Downeyho zraniteľnosť má menej manický nádych než u Farrela. Pokiaľ ide o Harmony, herečku Michelle Monaghan sme mohli vidieť napr. v thrilleri Pán a pani Smithovci alebo dávnejšie v snímke Agent bez minulosti. V tomto filme sa prejavila veľmi všestranne, dramatické aj komické situácie zvláda s rovnakým šarmom a niektorým mimoriadne bizarným scénam dokáže dať nádych presvedčivosti (napríklad pobiehanie v Santa kostýme pomedzi autá). Val Kilmer v úlohe súkromného detektíva Perryho Van Shrika exceluje, postavu má dokonale vžitú a hrá ju s citom.

Kiss Kiss, Bang Bang sa dosť odvážne hrá s divákom, čo nie každému sadne - najmä zo začiatku. Harry je ako rozprávač príšerne ukecaný a pre ľudí odkázaných na titulky bude jeho úvodný monológ skúškou ohňom (prekladateľ titulkov Jaro Vančo sa musel riadne obracať a zvládol to výborne). Neskôr sa tempo upokojí, na rýchle dialógy sa dá zvyknúť a odmenou je 100 minút inteligentnej zábavy, akú v kine len tak nezažijete. Pokiaľ si myslíte, že v akčnom žánri už pomaly niet čo vymyslieť, Kiss Kiss, Bang Bang vás presvedčí o opaku.