MNÍCHOV

Každopádne Avner začína operovať so štyrmi pomocníkmi. Robert (nenápadný Matthiew Kassovitz, napríklad chlapec z Amélie) kedysi robil hračky a likvidoval bomby, no teraz ich má vyrábať. Steve (Daniel Craig, budúci James Bond s pomerne tlmeným výkonom) je špecialista na autá a úniky. Carl zahladí po akcii hocijaké stopy a Hans bez problémov vyrobí rozličné doklady alebo dokumenty. Pätica mužov, ktorá berie do rúk osudy jedenástich vytipovaných zločincov postupuje z mesta k mestu. Za ťažké státisíce si kupuje informácie a kontakty, dostáva sa k prvým vraždám. Ich cit sa postupne cibrí a z prvotnej vraždy s poloroztrasenými rukami sa stávajú chladnokrvní profesionáli. Ale nie úplne, pretože tam vnútri netlčie srdce iba pre pomstu vo farbách Izraela, ale čoraz častejšie sa začínajú dostávať na povrch aj ďalšie otázky. K vraždám sa opäť pripletú nevinní, počet obetí rastie rýchlejšie ako by mal, hotely vybuchujú oveľa ničivejšie a začínajú hynúť aj civilisti. Z pôvodnej jedenástky sa stáva väčšie množstvo terčov, pretože pozície sa nahrádzajú oveľa neľútostnejšími cieľmi. A keď sme zabili predchodcu, musí padnúť aj nástupca a je zrejmé, že sa kruh začne uzatvárať. A skôr či neskôr sa môžu úlohy aj vymeniť – zo sliedičov sa stanú sledovaní, z lovcov ciele...

Nemôže to byť inak. Steven Spielberg si pripravil dielko, v ktorom vám predloží viaceré kúsky dejovej línie podľa očakávania. Nie je to však na škodu, pretože niektorým momentom sa vyhnúť buď nechcel alebo nemohol. Svedčí o tom postupne budovanie likvidačného tímu, prvá vražda s riadnou dávkou nervozity a samozrejme uzavierajúci sa vražedný kruh. Spielberg si neberie servítky a pri svojom štýle sa nestráni nahoty a tiecť budú aj litre krvi. Toto nie je žiadny rodinný film so štemplom do 12 rokov nevhodný, ale seriózna dráma. Resp. pri žánri filmu možno preukázať určitú neistotu – po úvodnej desaťminútovke prelínanej dokumentárnymi vložkami nasleduje skôr napínavý thriller, ktorý sa občas (nečakane) odľahčí určitým vtipom. Je to však thriller zručne konštruovaný – napätie sa dá krájať lepšie ako v bežných thrilleroch s vrahom likvidujúcim obete každých 30 minút.

Spielberg vie budovať napätie v malých momentoch i väčších scénach. Miestami viete čo môžete čakať v nasledujúcich minútach (či už intuitívne alebo z traileru, ale nikdy si nemôžete byť istí, ako sa veľký Steven s načrtnutou situáciou vysporiada. To sa týka druhej či tretej vraždy, prvých bombových pokusov alebo cesty Avnera za otcom informátora Louisa. Obyčajná scéna na vidieku obsahuje viac napätia ako by ste čakali a nepovolí od začiatku do konca. Život vrahov je čoraz krehší, najmä v druhej polovici filmu a zrazu zistíte, že Spielberg sa tu musí s danými postavami hrať a že veľa z nich happy-end uvidieť nemusí. Práve tam sa láme Mníchov z thrilleru na drámu. A podobných námetov na zamyslenie, čo môže nasledovať a ako nakoniec vypadajú v Majstrovom prevedení sa objaví viac ako dosť, v prostrednej tretine sa môže, ale nemusí vyriecť finálny ortieľ nad viacerými z nich. Postupné zoceľovanie charakterov si však prináša obete, rovnako ako aj celá misia. Nehovoriac o tom, že po dvoch hodinách sa nemôžu neobjaviť typické otázky nezmyselnosti vražedného kruhu. Ale riešia sa s prehľadom a ústia do konca, ktorý... Bude sa o ňom dosť polemizovať, či už ide o finálnu scénu s čerstvo postavenou dvojicou mrakodrapov alebo finálnu scénu Avnera, ktorú Spielberg zaujímavo prelína s počiatočným dianím.

Apropo, režisér tu skúša pár experimentov, resp. sa s niektorými scénami hrá viac ako obyčajne. Ani samotný atentát nie je vtesnaný iba do prvej desaťminútovky – Majster pracuje s flashbackmi tak, že na načrtnuté dianie atentátu nadväzuje a hľadá spojitosť v ďalšom dianí. Vo filmárskom svete nejde o žiadnu novú techniku, ale je zaujímavé sledovať, že ju využíva v tejto podobe a najmä to trošku odporuje možnej domnienke, že atentát si odbijeme na začiatku a zvyšných 150 minút patri dramatickému trileru.

Toto je jednoznačne film, pri ktorom Spielberg nepotreboval a ani nechcel staviť na veľké mená a urobil veľmi dobre. Jeho herecký ansámbl je vskutku neuveriteľný, mieša tu najmä hercov z rôznych kútov Európy a každý odvádza výborný part. Na čele je Eric Bana, relatívne neopozeraný chlapík, ktorý odvádza maximum. Resp. štylizuje svojho Avnera skôr do minimálnejšej roviny, no čas a možnosti na budovanie sympatií nechýbajú. Budete sa báť o jeho život asi tak ako on sám v poslednej hodine.

Má Mníchov hlboký zmysel alebo je iba ukážkou teroristickej kapitoly Izraela a Palestíny? Z každého si berie niečo a zaujímavo to skĺbi do finálneho diela. Netreba však zabúdať na to, že Spielberg tentoraz nenakrúcal pre masové publikum (svedčí o tom pôvodné nasadenie v limitovanej edícii), a tak sa nemožno čudovať aj jeho samozrejmému používaniu minulosti (akcie v roku 1967) alebo rozličných výrazov zo židovskej oblasti. Mazl-tov poznáme takmer všetci, ale pri ďalších to už také jednoduché nebude. Buď si niečo naštudujete (a Mníchov vám doplní viaceré línie) alebo sa pokúsite zistiť význam priamo počas filmu. Obe možnosti sú akceptovateľné a na ponímaní filmu veľa nezmenia.