MISSION: IMPOSSIBLE III

Nie je toho málo, ale stopáž 126 minút je viac ako štedrá, dokonca spomedzi trojice misií je tretia tá najdlhšia. Akiste ste si už všimli výsledné, silne nadpriemerné hodnotenie. Áno, tretie nasadenie Ethana Hunta je na pomery akčného filmu resp. letného popcornu skutočne dosť solídne. Zároveň však potvrdzuje pomernú nesúrodosť série i odlišné zameranie hrdinu. Zatiaľ čo v prvom dieli pôsobil ako relatívne štandardný agent, v dvojke sa menil na supermacha, ktorému nie je cudzia motorka, športiak alebo iné žihadlo a poriadny kvér k tomu, samozrejme s tmavými okuliarmi na nose a krásnou ženou po boku. Tretí diel postaví Ethana Hunta do úplne inej polohy, o čom svedčí už začiatočná desaťminútovka filmu, ktorá popri údernom začiatku z neskoršej časti deja rýchlo prešaltuje na obyčajnú malú párty, ktorá nechá doznieť úvodné titulky. Je to nečakaný zlom v špionážnej sérii, ale pomáha nám naladiť sa na skutočnosť, že 43-ročný scientologický chlapík to myslí v Ethanovej koži skutočne vážne s usadením sa a reči o nachádzaní tej pravej nájdu svoje opodstatnenie. Dôkaz namiesto sľubu? Ale iste, dočkáte sa ho už v dvoch tretinách filmu aj s nefalšovaným úsmevom Toma Cruisa. Prečo ten silný milostný, trošku rodinný a na pozadí tejto série trochu nečakaný nádych? Ťažko povedať, je možné, že si ho dopísal samotný Cruise po skutočnom laškovaní s Katie Holmes. Každopádne séria ním netrpí, len sa presúva do úplne inej roviny a pojem Mission Impossible sa v rámci filmovej trilógie (zatiaľ) začína stávať dosť neistý a od pôvodného seriálu ubehol ešte ďalších pár míľ.

To berlínska akcia zachraňovania Lindsey ukáže sčasti nemilý fakt, že akcia sa v tomto filme koná (priznajte sa, všetci, že budete chodiť v húfoch na MI-3 ako prvý letný uberblockbuster), ale musíme zabudnúť na moderné vymoženosti typu bullet-time, stop-motion kamery a podobné serepetičky. Nie, nie, akcia v MI-3 sa blíži skôr Bournovmu mýtu, je špinavá, netreba sa na ňu prehnane tešiť a navyše kamera sem-tam urobí zaujímavý kúsok, ale inak je skôr až dokumentárna a občas aj chaotická. Akčná zložka je strihnutá v duchu osemdesiatych a deväťdesiatych rokov minulého storočia. Pôsobí staromódnejšie, ale je poctivo natočená. Ale úprimne, berlínska epizóda nepatrí medzi veľmi vydarené, hoci nám ukáže pomerne napínavý súboj s helikoptérami.

Najlepšia pasáž filmu prebieha vo Vatikáne. Je to fantastická ukážka remesla a dôkazu, o čom Mission Impossible má byť. J.J. Abrams sa nebojí a na rozdiel od Johna Woo sa nesnaží Ethana Hunta profilovať do pozície one-man action show, ale daruje mu tím, ktorý vie ukážkovo spolupracovať a akciu si pekne naplánovať i svižne previesť. Pasáž vo Vatikáne šermuje s bezpečnostnými systémami, bazíruje na symbióze štvorice členov tímu a dokáže priamo v akcii tvoriť masky, ničiť drahé autá, no inak v relatívne rýchlom, ale pokojnom tempe dosiahnuť svoj cieľ. Je tu osvedčený Luther z druhého dielu (gorila Ving Rhames) i dvojica nováčikov (talentovaný Jonathan Rhys-Meyers i ázijský import Maggie Q). Štvorica tvoriaca parádny tím, ktorý sa režisér nebojí ukázať v akcii.

Hneď po Vatikáne sa môžete tešiť na návrat, ktorý pre zmenu ukáže scénu, pre ktorú sa všetci vydali do kina. Je to tzv. scéna na moste, v ktorej sa stretne kolóna áut, stíhačka, helikoptéra s ozbrojeným komandom a najmä odhodlaným agentom Ethanom Huntom, ktorý si vie so všetkými protivníkmi poradiť. Nejde to tak hladko ako za mlada a tlaková vlna z navádzacej rakety nie je žiadna sranda, ale je to brilantne nakrútená scéna s nečakaným začiatkom i solídnym koncom. Zároveň si ju treba ceniť o to viac, že veľa akčných záberov v MI-3 prekvapivo čakať netreba. Poriadnej akcie sa dočkáme akurát v Berlíne, Vatikáne a na konci filmu. Medzitým akurát pobehuje nadaný tím po určitých lokáciách a dáva vyniknúť napätiu, ale nie akcii. Je to sčasti zarážajúci fakt, najmä pri udávanom rozpočte 150 miliónov dolárov. Nechcem byť nevrlý, ale tu očividne vyletela minimálne tretina, ak nie aj väčšia časť rozpočtu hore komínom bez patričnej odozvy, pretože za 150 miliónov mŕtvych prezidentov by som teda očakával väčší spektákel a nielen pár solídnych scén.

A potom príde výlet do Šanghaja ústiaci do finále, ktorý nám ukáže, že v podstate všetci zúčastnení sú v tomto filme na správnom mieste. Mám na mysli predovšetkým Philipa Seymour Hoffmana, ktorý je očividne magor, resp. ho vie dobre zahrať bez ohľadu na žáner. Jeho zloduch nemusí mať master plan ako v iných akčných filmoch, stačí, že sa niekoľkými vetami charakterizuje (je to chlapík, ktorý sa takmer nedá vystopovať, predá a kúpi čokoľvek etc.) a inak iba pochoduje po scéne. Nebyť akcie IMF, do celého diania by sa ani nedostal. Ale zoberte jed na to, že keď ho vyrazíte z jeho letargie, tak sa vie poriadne naštvať a zavariť všetkým v jeho okolí. Syndróm dráždenia kobry sa tu ukazuje v plnej kráse – je to šmelinár najväčšieho rangu, ale zároveň vie zobrať pištoľ do rúk a vystrieľať do vás zásobník, keď mu kazíte plány. Nehovoriac o skutočnosti, že má výborne napísané hlášky.