3.0

Filmová recenzia

Tohtoročný júl prináša samé vážne mienené skvosty, na ktorých sa môžete dobre zabaviť. Komu nestačila Hmla, určite si zmlsne na... treťom Rýchlo a zbesilo!

Aj vy máte ten zvláštny pocit, že premiéra nového Rýchlo a zbesilo dáva o sebe aj nepriamo vedieť? Cestou do práce sa to len tak hemží nehodami, v ktorých hlavnú rolu (či už ťukajúceho alebo ťuknutého) hrajú športiaky aspoň s dvojitým alebo urezaným výfukom a fajnovými nálepkami na zadnom skle. (Dokonca aj u mňa pred barákom parkuje jedna škodovka s nápisom 2 Fast 2 Furious). Je to tak, plagáty sú rozvešané po celých mestách a nákupných centrách už dobrých 10 dní a všetci, ktorí pred nimi stoja, si už hovoria „tak na toto musíme ísť“ a dobre vypnúť. Bodaj by nie, pretože aký lepší termín nájdete pre bezduché akčné závody, ako polovicu mimoriadne rozpáleného júla?

V prípade Tokijskej jazdy (uff, to je preklad!) to bolo tak. Hlavný hrdina Sean má dva nešťastné talenty. Po prvé, vždy sa buchne do nejakej ťažko prístupnej kočky. A po druhé, chce pipky v okolí väčšinou namotať na svoje (ne)umenie jazdy na štvorkolesových tátošoch, ktoré pravidelne končí zdemolovaním auta a v horšom prípade (ktorý aj teraz nastal) zdevastovaním kusu staveniska. Čo robiť s neposlušným Seanom? Scenáristi ho hodia do Japonska, kde sa uvedie podobným spôsobom. Variácia ráta s ďalšou slečnou (politicky nekorektne treba podotknúť, že Nejaponkou) a návštevou garáže, v ktorej sa situácia prakticky zopakuje. Sean sadne za volant, ťukne minimálne do polovice stĺpov, rozchráme auto a poriadne sa zosmiešni. Welcome to Tokyo, looser! Cíť sa tu ako doma! A tak namiesto toho, aby chodil do školy a upokojil svoje hormóny, tak sa spriahne s kamošmi z yakuzy a v jazdení pokračuje.

Nuž, prečo sa vykecávať s takým dejom a podotýkať stále na Japonsko resp. Tokyo, keď sa zatiaľ odohráva podobne ako v iných metropolách? Pretože Japonci sú šialení do dvoch vecí – Rýchlo a zbesilo (ku ktorému si dokonca urobili aj hru na PlayStation 2) a drifting. To je špecifický druh jazdy, v ktorom jazdíte v podstate šmykom a úlohou je šmýkať sa zadnou časťou auta po vozovke čo najdlhšie. Áno, drifting sa objavil aj v Need for Speed Underground a ruku na srdce, milí hráči, kto si v roku 2003 nepovedal, že táto hra sa inšpirovala práve filmami Fast and Furious. Yep, a teraz prichádza prípad vice versa a film sa inšpiroval hrou (plus animé seriálom Initial D, z ktorého som zatiaľ však veľa nevidel).

Japonsko a Tokyo hrajú vo filme nemalú úlohu. Tvorcovia si to uvedomujú, takže sa snažia nasypať do projektu nielen viacerých protagonistov z krajiny vychádzajúceho slnka, ale aj určité životné múdra (každý vytŕčajúci klinec zabije kladivo...). Ba čo viac, pretože je hrdina v Japonsku, podstúpi výcvik ako kedysi bitkári v kung-fu filmoch pred 15-20 rokmi. Áno, áno, predstavte si tú obmenu béčkového filmu, keď okolím potopený hrdina narazí na dákeho senseia, ktorého životným mottom je driftovanie a ten začne hrdinu cvičiť. Akurát sa nerozbíjajú tehly päsťami, ale driftuje na cvičisku a sensei opakuje: Znova... A znova... Úprimne, kto vyrastal na Karate Tiger 1 až 8 či Kickboxeroch 1 až 5, tak sa tu mimoriadne pobaví. Napokon pripadalo niekomu cool zasadiť film do Tokya, ale nevyžmýkal z neho tú potrebnú dusnú atmosféru tak ako to brilantne vytvára Michael Mann s Los Angeles ako napríklad v Collateral či Heat. Škoda, musíme si vystačiť s tým senseiom...

Tréning je pochopiteľne dosť úmorný aj na stopáž filmu, naťahuje sa na viac ako polhodinu a veľa sa v ňom nedeje. To potom prichádza veľké finále, autá plávajú na serpentíne (prosím, nechcite vedieť ako, ale vyzerá to na synchronizované driftovanie, ktoré niekomu pripadalo ako supernápad, ale vyznieva to už ako paródia pre Scary Movie). Úprimne, som celkom prekvapený, že sa Tokijská jazda natiahla až na 104 minút, kedže v scenári je zápletky tak maximálne na hodinu.

Tokijská jazda je však podpriemerný kúsok z viacerých dôvodov. Po prvé, scenár. Je prevarený až hrôza a systém „americký prepadák – japonský prepadák – tréning – malá expozícia – finále“ plus kombinácia s kusom scenára a la béčkovým akčným filmom z 80. rokov sa skutočne nenosí. Po druhé, herci. Sú nevýrazní a očividne tu niekto prehnal zadávanie vekových kategórií, pretože aby sedemnásť až dvadsaťročných hrdinov hrali pomaly tridsaťroční herci, to je nepodarený vtip na tému „teraz vám ukážeme, ako film omladzuje“. Navyše kombinácia hercov s často nudným scenárom ústi v pomerne dlhé hluché pasáže a veľa na tom nezmenia ani iné elementy typu chlapci z yakuzy alebo Sonny Chiba.

A potom sú tu akčné scény driftovania, kvôli ktorým sa mnohí vyberú do kina. Úprimne, kombinácia konzolových hier Need for Speed a Burnout vám vleje do žíl oveľa viac adrenalínu za 4 minúty hrania a pasívne pozeranie sa na 104-minútovú Tokijskú jazdu tak vychádza pekne skrátka. Jazdné scény sú miestami fádne, miestami slušne, ale v konečnom dôsledku neuvidíte nič inovačné alebo inšpirujúce. Je to jednoducho akčný priemer filmu s nižším rozpočtom.

Čo je však najdôležitejšie, filmu skutočne chýba charizma, ktorú majú aj niektoré lacnejšie akčné šupky. Tu sa vyčerpala v prvom dieli a zvyšok série chátra, chátra... a toto už začína byť začiatok dna. Justin Lin sa vyčerpal a dokonca aj na jeho priemerný Annapolis sa pozerá lepšie, ako na túto japonskú kópiu päť rokov starého a celkom úspešného filmu.

Suma sumárum, je dobré, že to po 104 minútach celé skončí a môžete ísť relatívne oddýchnutí domov. A keby sa u nás robila anketa pri východe zo sály (exit poll), tak by väčšina z vás ani nemala šajnu, čo to vlastne videla, ale dávala by slušné hodnotenia, pretože to bola letná prostá zábava (alebo až sprostá zábava, t.j. dumb fun). Ale o to vlastne ide, zarobiť bubáky, keď je viac ako tridsať stupňov, nie? Na kvalitu filmu radšej netreba príliš hľadieť a každá analýza vedie buď do záhuby alebo nižšieho hodnotenia vrátane toho našeho. Je jasné, že akékoľvek strhanie tu fanúšikov či reklamou navnadených divákov od filmu neodradí, ale pokiaľ váhate, či ísť alebo neísť, voľte skôr druhú voľbu a pozrite si radšej doma prvý diel. Je celkom pravdepodobné, že kino v podobe Tokijskej jazdy vám okrem klimatizácie asi neponúkne vôbec nič...

The Fast and the Furious: Tokyo Drift (USA, 2006, 104 min.)
Réžia: Justin Lin. Scenár: Alfredo Botello, Chris Morgan, Kario Salem. Kamera: Stephen F. Windon. Hudba: Brian Tyler. Hrajú: Lucas Black, Damien Marzette, Trula M. Marcus, Zachery Ty Bryan, Brandon Brendel, Daniel Booko, Chris Astoyan