V TOM DOME STRAŠÍ |
V TOM DOME STRAŠÍ |
Robert Zemeckis a Mr. Spielberg produkujú interesantnú variáciu na horory a detské filmy 80.rokov v 3D grafike...
Robert Zemeckis je známy z posledných rokov dvomi zaujímavými projektmi. Jednak svojím stopercentne vianočným Polar Expresom, v ktorom zúžitkoval dlhoročnú alianciu s Tomom Hanksom a aj zaujímavú technológiu, ktorá nasnímala pohyby hercov a potom bola prevedená na počítačom vymodelované postavy. Na druhej strane sa Zemeckis pustil spolu s Joelom Silverom do lacnejších hororov v rámci produkčnej spoločnosti Dark Castle. Obaja páni jednoducho milovali staré horory natoľko, že z nich urobili upgradované variácie. Takto vznikol House on Haunted Hill, 13 Ghosts, Ghost Ship alebo aj Gothika.
Prečo spomínať oba prúdy posledných rokov Roberta Zemeckisa? Pretože v jeho produkcii (resp. spoločnej so Stevenom Spielbergom) vznikol zaujímavý kúsok, ktorý kombinuje spomínanú technológiu i posledné produkčné produkty. Akurát je všetko zamiešané s detským filmom a tým pádom aj akceptovateľnejším ratingom.
V hlavnej úlohe trojica detí – DJ ako chrabrý vedúci malej skupinky, Burt ako nešikovná časť slúžiaca na vyvolanie veľkého množstva drobných vtipov a bifľoška Jenny, ktorú rozpoznáte okamžite, ale netreba ju zatracovať kvôli jej vedomostiam, ktoré sa družine veru môžu zísť. A oproti nim schátraný dom na druhej strane ulice. Nikto sa neodváži prísť na jeho trávnik. Nikto si nedovolí pohybovať sa len-tak po jeho chodníku. A zároveň nikto z detí alebo dospelých nemusí vyviaznuť živý, pokiaľ sa k nemu dostane na úroveň zvončeka pri vchodových dverí (pravda, za predpokladu vyhnutia sa ostatným nástrahám). To sa všetko začne diať v momente, keď sa pán Nebbercracker dostane do nemocnice a jeho dom je vydaný napospas osudu celého susedstva. Investigatívne deti začnú skúmať, čo môže byť vo veci a dočkajú sa... prekvapivého hororového teroru!
Budem úprimný, prvá tretina filmu nie je veľmi kvalitná a množstvo klišé môže nejedného diváka aj odradiť, hoci by to bola veľká škoda. Ale posúďte sami... Lístok zo stromu sa znáša na zem ako vo Forrestovi Gumpovi. (Pravda, niekto to môže brať ako poctu režisérovi tohto filmu a nie ako vykrádanie vzhľadom na meno producenta aktuálneho projektu.) Celý príbeh sa odohráva na jednom prostredí, dokonca iba na jedinej ulici. Klaustrofobické pocity veru nie sú ničím tlmené a pokiaľ sa tešíte na veľký svet ako v Polárnom exprese kvôli animácii, budete sklamaní. Ústredná trojica vykráda hlavné trio z Harry Pottera v štýle DJ = Harry, Burt = Ron a Jenny = Hermiona. Nechcel som tomu spočiatku veriť a chcel som dať týmto charakterom šancu, ale do polhodiny sa jednoducho svojou štylizáciou prezradili. Sprosté kopírovanie, treba podotknúť, ktoré opäť filmu nesvedčí. A pritom je rozdiel medzi kopírovaním a paródiou či spomienkami na iné snímky...
Tie nám ukáže druhá tretina filmu. Z modernej variácie sa dostávame akoby do 80. rokov minulého storočia. Pobyt na predmestí nás už toľko neotravuje (zmierili sme sa s faktom, že dianie sa asi nikde nepresunie), aj množstvo moderných prvkov (pravda, pobavia mládež, ktorá sa v nich uvidí, ale inak nič moc, či už formálne alebo obsahom) sa postupne znižuje. V tejto časti sa oťukáva trojica detí s opusteným domom, ktorý začína viac vyčíňať. Skúmanie terénu je zaujímavé a nebude vám robiť problém ani vcítenie sa do hrdinov. K tomu začínajú pribúdať aj viaceré narážky na niektoré filmy producentov (Návrat do budúcnosti, E.T. a pod.). Už-už by sa mohlo zdať, že film preradí na väčšie množstvo akcie a stanú sa z neho animovaní Krotitelia duchov. No nestane sa tak, pretože nás čaká finálna dvadsaťminútovka...
...v ktorej autori preladia celý film do citeľne tvrdšieho žánru a na plátne spustia detský horor. T.j. dovtedajšia hrôza, z ktorej sa naháňa strach, náznakmi jednak pritvrdí a jednak sa zhmotní do novej podoby, ktorá začne rozsievať strach aj mimo svojho miesta. Je to nečakaná zmena, ktorá však výborne slúži gradácii celého filmu: počkáte si počas pokojnej hodinky a potom nastane to, na čo ste prišli. Tento dom skutočne straší a nielen najmenších divákov! Je to temnota, ktorá nemusí sedieť napríklad deťom do 10 rokov (niežeby ju neprežili, ale nočné mory sa po zhliadnutí nedajú vylúčiť, pokiaľ majú z podobných filmov nepríjemné pocity). Pripomína Tima Burtona, ale nebojí sa ísť ešte do trošku napínavejšieho prevedenia. To, čo ešte Burton myslí s humorom či troškou irónie, tam už nastupuje v Monster House vyššia miera vážnosti.
A to je dobre. Po tonách príbehov, kde sa tvorcovia snažia renderované filmy oživiť výlučne humorom resp. paródiou a pôsobia ako animované komédie, prichádza po dvoch rokoch milá obmena. V roku 2004 sa ukázala Rodinka úžasných, kde bolo viac akcie a môže byť považovaná čiastočne za animovanú bondovku. V prípade V tom dome straší máme dočinenia s hororom. Niežeby vo filme chýbal humor, to nie, dočkajú sa ho viaceré skupiny – deti pri samotných detských postavách, mládež pri niektorých frkoch a dospelí pri znalostí obdobia a filmov 80. rokov. Ale ten pocit napätia alebo strachu nezažívame v animovaných filmoch tak často a o to je vzácnejší.
Je možno na škodu, že film nemá prepracovanejší scenár, skutočne tu ide viac-menej o strašidelný dom a jeho troch prieskumníkov, ktorí vypátrajú pred koncom filmu jeho smutné tajomstvo. Ale zároveň vo svojej jednoduchosti môže čo-to získať. Nie tak na tvári dospelých ako niektorých detí, ktoré sa v jeho deji ľahko vyznajú. Zameranie na detského diváka je očividné, ale našťastie nie je film až taký infantilný ako Mravčia polepšovňa, resp. sa nesnaží pitvoriť ako miestami Kúzelná opatrovateľka. Je vyladený tak, že mu prídu na chuť aj deti, ale aj dospelí, pokiaľ pristúpia na jeho hru so žánrami retra a čiastočne aj hororu. Režisér Gil Kenan toho síce veľa nevymyslel, rovnako ako scenáristi v prvej polovici filmu, ale v konečnom dôsledku obstál so cťou.
V tom dome straší pokračuje v náročnej sezóne pre detského diváka, počas ktorej sa naňho valí päť filmov v priebehu ôsmich týždňov. Samozrejme, že na výborné Autá nemá. Asterix a Vikingovia prinesú skôr príjemnú klasickú animáciu s niekoľkými modernými narážkami. No aktuálna novinka so strašidelným domom rozhodne vychádza počtami i prevedením lepšie ako dvojica, v ktorej hrá hlavnú úlohu zohyzdená Emma Thompson či morálne poučujúci mravce. Je to poctivý detský film, ktorý sa snaží priniesť čo-to nové a nie iba štyristotreťou paródiou na určitý segment nášho života v renderovanej podobe. Možno by ste neverili, aké je príjemné vrátiť sa späť o dvadsať rokov a zažiť tie pocity objavovania a strachu, ktorými môže byť popretkávané vaše detstvo. Nedokáže to každý film a ani toto nie je kúsok, ktorému by ste mohli podľa kritík či traileru veriť. Ale keď sa ponoríte do susedstva tejto ulice a dostanete chuť na odhalenie tajomstva domu, v ktorom straší a blíži sa Halloween, zistíte, že to detstvo vlastne nie je až tak ďaleko. Je to príjemný pocit nostalgie, kvôli ktorému sa návšteva kina tentoraz oplatí!
Monster House (USA, 2006, 91 min.)
Réžia: Gil Kenan. Scenár: Dan Harmon, Rob Schrab, Pamela Pettler. Kamera: Xavier Pérez Grobet. Hudba: Douglas Pipes. Hrajú: Mitchel Musso, Sam Lerner