MOJE ČUČORIEDKOVÉ NOCI

So zlomeným srdcom v jeden večer vojde do Jeremyho podniku, a vypočuje si úvahu o čučoriedkovom koláči. Je vraj rovnako dobrý ako čokoládový, alebo tvarohový, ale z nevysvetliteľných príčin vždy ostane posledný, bez povšimnutia. Kolísaná Jeremyho úsmevom a ďalšími barovými múdrosťami stáva sa pravidelnou konzumentkou miestnych sladkostí. Jej čučoriedkové noci však o chvíľu odvanie rozhodnutie za každú cenu odísť a začať niekde inde úplne odznova. Ešte nie je pripravená znova ponúknuť svoje srdce. Tu sa z lenivej romance stáva čosi ako „road-mantic movie“ sľubujúci v prachu ciest nájsť dôvod, prečo sa treba na konci putovania opäť vrátiť na jeho začiatok.
 
Niežeby to neznelo dostatočne cituplne. Práve ono lenivé strácanie sa v oblaku svetiel a pomalej hudby však zahmlieva a pozastavuje výraznejší progres v príbehu a tiež identifikáciu s postavami. Porcelánová tvárička Norah Jones zostáva napriek obstojnému hereckému úsiliu nemá, akoby za ňou žiaden vnútorný svet neexistoval. Ostatní protagonisti, hoci svoje party prednášajú akokoľvek drásavo, predsa z nich nedokážu vydolovať ľudské bytosti. Sú to skôr vhodne nalomené torzá vylievajúce estetizovanú bolesť do prázdna. Uveriteľný je snáď len David Strathairn (Arnie) vo svojej opileckej beznádeji. Rachel Weisz, jeho žena Sue Lynne, vytvára efektnú kombináciu sošnej nádhery a osudovej tragiky, škoda len, že najdôležitejší zostáva vizuálny dojem. Zatúžiť nemožno ani po melacholickej kráse Juda Lawa, ktorý sa taktiež doslova snaží o-dušu, ale zbytočne. Natalie Portmann (Leslie) oslnivou prevahou nad Jonesovou len potvrdzuje neujasnenosť hereckej koncepcie. Tajomstvo, ktoré dokázali sprostredkovať prirodzene tlmené výrazy ázijských hercov, sa spoza známych tvárí vytratilo.