96 HODÍN

Áno, hádate správne, scenár 96 hodín príliš objavný nie je. A teraz bez toho eufemizmu - scenáristický výtvor svojho času oslavovaného režiséra geniálnych filmových diel ako Magická hlbočina či Leon a v dnešnej dobe už bohužiaľ len (pod)priemerného scenáristu a producenta Luca Bessona je zlý, dosť zlý. Absolútna priamočiarosť a absencia akýchkoľvek príbehových či žánrových odbočiek by sa ešte bez väčších problémov dala odpustiť, avšak primalá práca s charaktermi nielen vedľajších postáv, ale aj samotného Bryana (v tomto prípade však vďaka bohu za Liama Neesona, ktorý to utiahol s bravúrou), a hlavne Bessonova rezignácia na logiku už zamrzia o to viac. Nad spôsobmi, akými sa Bryan dostáva z jedného miesta na druhé, ostáva niekedy až rozum stáť.

Čerešničkou na torte a vzhľadom na fakt, že ide o francúzsku produkciu s francúzskym režisérom, scenáristom a producentom, aj neskutočným paradoxom je síce nie výrazné, no určite prítomné politické vyznenie snímky, ktoré de facto potvrdzuje (americkú) xenofóbiu a paranoju (presne ako sa obával starostlivý otecko, akonáhle Kim vystrčí päty z „bezpečného“ domova, v momente sa zjavia kriminálne živly a ocitá sa v smrteľnom nebezpečenstve). Toto prisudzujem opäť skôr scenáristickej bezradnosti, resp. nedomýšľavosti ako nejakému autorskému zámeru, ale minimálne za pozdvihnuté obočie to stojí.

96 hodín je však akčným titulom a akcia, ktorá tvorí takmer dve tretiny filmu, je zvládnutá na skutočne vynikajúcej úrovni. Režisér Pierre Morel je v tomto prípade o niekoľko tried šikovnejší ako scenárista a od momentu, keď Bryan vycestuje do Paríža a vydá sa na „lov“, nás vhadzuje do rozvíreného kolotoča skvelo gradovaných akčných scén, ktoré si užije asi každý, kto daným žánrom už z princípu neopovrhuje. Akcia je navyše koncipovaná veľmi realisticky, nemáme tu žiadne na efekt robené a umelo predlžované bitkárske sekvencie, Bryan je vycvičená zabíjacia mašina, je premyslený a neúprosný a svoje obete likviduje čo najefektívnejšie a v čo najkratšom čase. Svižnosti snímky napomáha aj výborná kamera Michela Abramowicza, snímajúca akciu dynamicky a prehľadne zároveň, ako aj šikovný strih a dobre zvolený atmosférický hudobný sprievod.

Krátko som už spomenul Liama Neesona, ale jeho prínos pre kvalitu filmu si zaslúži ešte o trochu väčšiu pozornosť. Je totiž obdivuhodné, s akou gráciou sa dokázal vysporiadať s postavou, ktorá nebola nijak zvlášť dobre napísaná (aký to rozdiel, keď si ju porovnáme s takým Jasonom Bourne-om alebo aj novým Bondom!) a počas filmu ani neprechádzala nejakým zásadným vývojom. Napriek týmto faktorom dokázal byť Neeson presvedčivý tak v prvej „štartovacej“ tretine ako milujúci otec, ako aj v nasledujúcom akčnom inferne ako nekompromisný pomstiteľ a na to všetko ešte svojho Bryana obdaril uveriteľnými emóciami a ľudskosťou. Figúrky Jeana Rena (Wasabi) a Jasona Stathama (Kuriér 1 a 2) čoby obdobné bessonovské postavy blednú závisťou... Večná škoda, že Neeson nemal podobne kvalitnú protiváhu v podobe ústredného „záporáka“ (tento typ postavy v 96 hodinách absentuje), to by som film hodnotil pravdepodobne ešte o hviezdičku vyššie.