SÚMRAK

Upíri ako fantazijné bytosti fascinujú ľudí už nejaký ten piatok. To si uvedomujú aj literáti či filmári a upírske príbehy sú nám prezentované relatívne často... a v premenlivej kvalite. Na poli literatúry sa do tejto tematiky naposledy pustila Američanka Stephenie Meyer a z jej romantického výtvoru menom Súmrak (resp. z celej štvordielnej ságy) šaleli a šalejú teenagerky po celom svete. Novodobý popkultúrny fenomén bol na svete. Ale ako to už býva, nálepka „bestseller“ nemusí nutne znamenať aj vysokú kvalitu, a to je aj prípad Súmraku. Ohraná zápletka „zakázanej lásky“, riedky príbeh plný klišé a nekonečné opisy Edwardovej fyzickej krásy tou najgýčovejšou formou pripomínajú skôr červenú knižnicu, než zmysluplnú literatúru pre mládež. Každopádne to ale zarába nebeské sumy, tak je celkom logické, že musela vzniknúť aj filmová verzia. Tu ju máme.

Bella (Kristen Stewart)  má rozvedených rodičov a keď sa jej mama (Sarah Clarke) znova vydá, rozhodne sa odsťahovať k otcovi (Billy Burke) do maléhého chladného mestečka Forks. Nové prostredie, nová škola, množstvo zvedavých očí, ktoré si ju premeriavajú ako nový, exotický tovar, jej síce príliš neimponujú, ale časom si snáď zvykne. A potom prichádza ON, tajomný, bledý a samozrejme nádherný Edward Cullen (Robert Pattinson). Zo začiatku sa zdá, že je voči Belle vyslovene antipatický, no neskôr sa s ňou dáva do reči, potom jej neuveriteľným spôsobom zachráni život. Vtedy Bella pochopí, že Edward je viac než len tajomný a rozhodne sa zistiť, čo je vlastne zač. Po krátkom rozhovore s miestnym indiánskym chlapcom a päťminútovom google-výskume prichádza na „šokujúcu“ pravdu - Edward je upír. Nakoniec to prizná aj on sám, s dodatkom, že on a jeho rodina sú upíri-vegetariáni (pijú len zvieraciu krv). Love story je v plnom prúde, ale prekážkou môže byť ešte do Forks prichádzajúci zlý upír James (Cam Gigandet), brúsiaci si tesáky na Bellu...

Súmrak je svojím spôsobom veľmi ťažko adaptovateľná kniha. Vytvoriť funkčný scenár z knihy, ktorej jadro tvoria príšerné dialógy dvoch nerozvitých, zle napísaných postáv a vnútorné monológy jednej z nich, ktorých témou je väčšinou to, aký je ten druhý úžasný, to by bola teda nadľudská úloha. Scenáristka Melissa Rosenberg (Let’s Dance) sa o to ale ani príliš nepokúšala a okrem pár mikroskopických zmien, len jednoducho prepísala to, čo sa dialo a hovorilo v knihe. Zo všetkého asi najviac zamrzí odfláknutie charakterizácie postáv, lebo potenciál by tu aj bol. S Edwardovou rozorvanosťou medzi jeho upírskou (túžba po Bellinej krvi) a ľudskou (túžba po Bellinej láske) prirodzenosťou sa dalo pekne popracovať, no nestalo sa, a aj z neho je len plochá figúrka, ktorá sa snaží byť „cool“ a občas sa škaredo zamračí.