8.0

Filmová recenzia

Nasaďte si okuliare a vydajte sa do sveta temnejšej fantázie pre menších i väčších...

Malé dievča Koralína prichádza do nového zvláštneho domu. Jej rodičia sú zaneprázdnení, a tak si dlhý čas kráti plnením otcových úloh a počítaním všetkého možného, pričom skúma každú izbu. V jednom momente (pri počítaní dverí) objaví, že jedny z nich vedú do zvláštneho sveta. Temnej chodby by sa nejeden z nás bál, no statočná Karolína ňou prechádza a na druhej strane objavuje realitu podobnú jej vlastnej – aj tam je zvláštny dom, jej rodičia (no správajú sa inak) a navyše aj iní obyvatelia, staré dámy a zábavný chlapík... Prečo neujsť do tohto zaujímavejšieho sveta nadobro, keď ten obyčajný vám toľko neponúkne? A aká je cena za prechod do iných sfér?

Ujsť zo stereotypu, či otravnej každodennej reality, kde nám život ani zďaleka nedáva toľko, po čom naše srdce piští, býva problém mnohých ľudí. Koralína zažije tento smutný pocit už vo svojom detstve a vďaka fantázii Neila Gaimana, získa aj príležitosť vymeniť ho za niečo viac. Už od čias Alenky v ríši divov sa dievčatko stalo osvedčeným spoločníkom a preto tento námet neohúri – kľúčový je paralelný svet, do ktorého sa s našou odvážnou sprievodkyňou máme vydať.

Gaimanova vízia je silná a zaujímavá. Príbeh je spočiatku pútavý a spolu s režisérom Henry Sellickom dokážu preniesť vaše zmysly z menej bizarného do ešte originálnejšieho sveta. Prvá polhodina je nesmierne vzrušujúca, napĺňa túžbu detského i dospelého diváka objavovať autorovu fantáziu. V druhej polhodinke množstvo nápadov trošku klesá a rovnako aj očarenie svetom, do ktorého sme nahliadli. Posledná tretina opäť berie dych, ťahá príbeh za pačesy, nasadí temnejšie vyznenie a graduje až do finišu. Vďaka razantnému náporu lepších nápadov je výborný pocit z filmu späť.

Koralína je predovšetkým o kombinácii Gaimanovej predlohy a Sellickovej réžie. Oba elementy napĺňajú očakávania fantastického sveta a parádneho výletu – je tu netradičný príbeh, vlastné mechanizmy fungovania univerza (ktoré sú často nevysvetlené a ponechané na divákovu fantáziu) i dualita existencie v Gaimanovom podaní. No prevedenie Henryho Sellicka má zopár drobných chybičiek, strhávajúcich hodnotenie na inak výbornú osmičku.

Podobne ako Tim Burton srší aj Sellick vizuálnymi nápadmi. No nezvláda ich pomer a neraz nimi film presýti, čo v kombinácii s vyčkávajúcim príbehom diváka vyruší z dychberúceho sledovania. Zaváhanie trvá 10-15 minút, môže zaň napríklad absencia typického čierneho humoru od Tima. Sledovať čoraz temnejší svet nie je jednoduché a u Koralíny navyše ani úplne konzistentné.

Sellick je totiž dobrý vizionár, no občas sa nechá sám uniesť. Niekedy je škoda, že každá scéna má zaujímavý detail, no ohlušený divák ju nevie vstrebať. Chce už vypnúť, zabaviť sa a potom zase nechať strhnúť temnejšou stránkou. Tento balans Sellickovej novinke chýba, no žiada sa. Pritom pri Predvianočnej nočnej more to nebol problém. Alebo máme už príliš veľké očakávania?

Vizuál Koralíny je výborný. V tomto smere sa vyžíva Sellick znamenite a hoci je ku koncu už dosť temný na pomery detského filmu (nič pre špuntov do 7 rokov), využíva kopu fajn nápadov. 3D prevedenie je občas nenápadné, väčšinou však pútavé a špeciálne sa hodí pre nazeranie do bizarného sveta. To, čo ste túžili zažiť pri podobných temnejších výletoch, sa vám konečne splní.

Koralína by ako bežný 2D film trošku smútila v tieni super dvojice: Predvianočná nočná mora – Mŕtva nevesta, na ktorú sa náramne podobá. Sellick má výbornú predlohu, kopu nápadov, do dokonalosti mu však chýba viac humoru a optimalizácia vlastnej fantázie. No tretí rozmer a kvalitný príbeh v žánri animákov i bábkových filmov, povyšujú Koralínu na pozoruhodný zážitok.

Coraline (USA, 2009, 100 min.)
Réžia: Henry Selick. Námet: Neil Gaiman – kniha (2002). Scenár: Henry Selick. Kamera: Pete Kozachik. Strih: Christopher Murrie, Ronald Sanders. Hudba: Bruno Coulais