|
CESTA |
CESTA |
Do kín prichádza filmová adaptácia rovnomennej knihy od Cormaca McCarthyho. Keď v roku 2007 svet uvidel adaptáciu jeho predošlej knihy Táto krajina nie je pre starých, išiel - obrazne povedané - do kolien. Úspech v Cannes, 4 Oscary, sláva pre bratov Coenovcov a Javiera Bardema v roli psychopatického zabijaka. Je absolútne pochopiteľné, že dedko Hollywood zacítil ďalší zdroj večnej tvorivej mladosti a išiel okamžite po ňom.
Na prvý pohľad logická voľba. McCarthyho Cesta dokonca získala Pulitzerovú cenu takže kvalita a popularita budúceho filmu sa zdali byť samozrejmé. Ale chyba lávky. Opäť raz totiž otvárame tému nesfilmovateľných kníh. Na rozdiel od „banálnych“ problémov niektorých adaptácii, ktoré proste potrebujú patričnú stopáž a veľké peniaze (Pán prsteňov, Duna) v tomto prípade sa pohybujeme na omnoho zradnejšom piesku autorskej tvorivosti a špecifickosti literárneho a filmového jazyka.
|
|
|
Jednoducho povedané. V knihe sa takmer nič nedeje. Nikto nikoho nenaháňa, po nikom nestrieľa. Dvaja ľudia putujú a rozprávajú sa. Chlapec ničomu nerozumie, bojí sa. Otec sa ho snaží naučiť ako prežiť a bojí sa tiež. Atmosféra je určená holými vetami, strohými dialógmi a najmä všetkým tým nevypovedaným. Ako toto sfilmovať:
Kašľal, až na jazyku pocítil chuť krvi, a nahlas vyriekol jej meno. Myslel si, že to azda povedal zo sna. Keď sa vrátil, chlapec už nespal. Prepáč mi, povedal. To nič.
Ešte si pospi.
Veľmi by som chcel byť s mamou.
Neodpovedal. Prisadol si k malej postave zababušenej do prikrývok a diek. Po chvíli prehovoril: Chceš povedať, že by si radšej už nežil.
Áno.
Nesmieš tak hovoriť.
Ale ja chcem.
Režisér John Hillcoat si prizval na pomoc Vigga Mortensena do hlavnej úlohy a Nicka Cavea na skladateľskú stoličku. Výsledok vyzerá približne takto:
Hillcoat sa vybral cestou takmer doslovnej adaptácie v ktorej minimalistický dej naťahuje do prijateľnej dĺžky, dramatizuje ho a rozohráva s väčším počtom postáv a flashbackov. Naopak nosné dialógy výrazne skresáva. Zaujímalo by ma, ako to vidí človek, ktorý knihu nečítal. Je slušná šanca, že ho film zaujme. Predsa len, ide o skutočne tvrdé a nehostinné prostredie v ktorom by Eli zahodil knihu a s plačom utekal kade ľahšie. Mnohé obrazy sú veľmi pekné (v inom význame slova), situácie nástojčivé až hraničné.
|
|
|
Nemôžem si však pomôcť, mám pocit že dôležitá časť atmosféry a posolstva sa trochu vytratila. Je to ako keď máte takmer všetky ingrediencie, ale akosi ich neviete pomiešať v správnom poradí a pomere. Nie som fanúšikom art filmov, ale Cesta je dôkazom, že film iba remeslom, nie vždy dokáže vypovedať to, čo by mal. Príbeh otca a syna, ktorí prežili apokalypsu nie je drámou zadefinovanou dejom. Je meditáciou o dobre a zle. Tieto vzdialené a nehmatateľné hodnoty sťahuje zo vzduchoprázdna teórie a kladie ich do jednoduchých viet dvoch bežných ľudí. Dráma sa tak vynára z rozhovorov, z pocitov a z poznania, kto sme a čo (ne)dokážeme.
Ak sa rozhodol Andrej Tarkovskij urobiť zo Stalkera filmovo-filozofickú úvahu na tému človek, nebolo to preto, že titul bratov Strugackých sa tak MUSEL sfilmovať. Urobil to preto, že CHCEL niečo povedať po svojom. S Cestou je to presne naopak. Tiež by však potrebovala aspoň tak vizionárskeho režiséra, akým bol spisovateľ.
Otec a syn sa trmácajú zničenou krajinou. Sami dvaja. V zime, v hlade, v strachu. Zastaviť sa, znamená priznať si prehru. Ísť ďalej je všetko čo im zostalo. Úžasná kniha dostala priemerný, ale pozerateľný film. Je na vás ako si k tomu nájdete cestu.
The Road (USA, 2009, 113 min.)
Réžia: John Hillcoat. Námet: Cormac McCarthy – rovnomenný román. Scenár: Joe Penhall. Kamera: Javier Aguirresarobe. Strih: Jon Gregory. Hudba: Nick Cave, Warren Ellis. Hrajú: Viggo Mortensen, Kodi Smit-McPhee, Robert Duvall, Guy Pearce, Molly Parker, Michael Kenneth, Charlize Theron
