HOP |
HOP |
Veľká noc je za rohom, Hollywood má tendenciu chŕliť viac detských filmov, tak po inšpiráciu nešiel tentoraz ďaleko. A čo je symbolom nadchádzajúcich sviatkov? Kuriatka, kraslice, zajace. Všetkého sa dočkáte v rôznom nepomere a mixe so živými hercami.
Hneď na začiatku príde malé usmernenie. Hop nie je žiadny animák, ale skôr kombinácia milého animovaného plyšu v našich reáliách. A na rozdiel od Ranga je Hop pre celú rodinu. Vlastne nie, dospelí s ním môžu mať s epizódnymi výnimkami aj problém (nezaspať).
Hrdina Zajo zdúchol z Veľkonočného ostrova, kde jeho tatko pripravuje všetko na Veľkú noc, no ratolesť má iné životné plány ako pokračovať vo sviatočnej tradícii. Chcel by sa stať rockovou hviezdou a taký sen sa najľahšie plní v Los Angeles... kde síce príde a zároveň aj doslova narazí na človeka Freda. Ten sa ho ujme, zoberie ho k sebe domov a sľúbi, že popracuje na jeho túžbe a možno pridá aj čosi navyše na svojom charaktere.
Počiatočný nápad sa mi osobne páči. Zobrať fúzatého utečenca a večného mládenca, povaľačov na špičke rebríčka svojej rasy a zhodnými vlastnosťami užívať si v živote a len málokedy dbať na plnenie povinností v prospech hľadania svojich životných snov. Je fajn vidieť, ako sa môže taký Zajo podobať na chlapíka, čo by sa mal pomaly ženiť a sekať dobrotu vo svojej rodine. Žiaľ, táto vízia nevydrží dlho, pretože Hop sa veľmi rýchlo rozpadné na sled takmer nesúvisiacich epizód, ktoré síce samé o sebe môžu byť vtipné, ale do finálneho koloritu príliš nezapadajú. A to sa ešte možno „tešiť“ na záchranu ostrova a cestu ľudí do Zajovho sveta.
Realizácia je však divná a úprimne mám pocit, že autori sa asi inšpirovali u Alvina a chipmunkov – tomu by zodpovedala snaha animovať hrdinov, kombinovať s nie príliš kvalitnými hereckými výkonmi živých hercov a nie príliš sofistikovaný, skôr infantilný humor. Jasné, hra sa tu na deti a trailer či plagátový Zajo je stávka na istotu. Spočiatku to funguje – Fred zrazí Zaja, zoberie ho domov, tam je pekná fešanda, pred ktorou sa má zatajiť a ďalej... to skoro poznáte. Najprv sa nemusia, potom precitnú, pomôžu si a smutné publikum ostať nemôže.
Hlavný problém je, že scenár je úplne vyluhovaný a okrem pár vtipov (polovica videná v ukážke) nemá Hop vlastne čím prekvapiť. Zajova pozícia v tradícii je fajn, ale až tak veľmi sa jej film nevenuje (škoda). Vystúpenie Davida Hasselhoffa je síce super, ale cenu za lístok asi nepokryje.
Autori očividne odflákli množstvo častí filmu – a nielen scenár plný lacného klišé (fakt je, okrem pár premyslených vtipov končí cieľovka tak na 13-ročnom divákovi), ale aj exekúciu, aj animáciu a dokonca dvojicu hlavných hrdinov! Zajovi po čase dôjdu hlášky, vtipy a zrazu už nie je miláčik, skôr taký fádny fúzatý do počtu. Ešte horšie dopadol James Marsden, ktorý tu absurdne prehráva, čím sa snaží atakovať priečku najhoršie kombinovaného herca s animovanou postavičkou.
Škoda, ten potenciál tu bol... Padol ale strašne rýchlo v prospech akoby veľkonočného Alvina. Akurát je tu iba jeden hlavný Zajo a nespieva, ale rád bubnuje. Pošlite deti do kina a za ušetrené vstupné u seba im radšej nakúpte pár kindervajec či čoko-zajaca na Veľkonočný pondelok.
Hop (USA, 2011, 100 min.)
Réžia: Tim Hill. Námet: Cinco Paul, Ken Daurio. Scenár: Cinco Paul, Ken Daurio, Brian Lynch. Kamera: Peter Lyons Collister. Strih: Peter S. Elliot, Gregory Perler. Hudba: Christopher Lennertz