FARBA CITOV |
FARBA CITOV |
Film The Help vchádza do oscarového boja so štyrmi nomináciami, od slovenského distribútora dostal názov Farba citov, za ktorý by sa nemusela hanbiť ani Rosamunde Pilcherová. Jeho téma už ale nie je taká romantická, ako by si možno Hollywood želal. V okolí rieky Missisippi to afroameričania nikdy nemali ľahké. Stačí si prečítať Ako zabiť vtáčka od Harper Lee (alebo už len Dobrodružstvá Huckleberryho Finna) a uvidieť obraz skamenených myšlienok Občianskej vojny, existenčnej ťažoby a ovzdušia napáchnutého rasovým nebezpečím. Kniha Kathryn Stockett mapuje osudy slúžok tmavej pleti v malomestských domácnostiach 60. rokov minulého storočia, vďaka obrovskému úspechu sa dostáva aj na plátna kín v režijnom podaní autorkinho kamaráta, Tatea Taylora.
"Chceli sme ukázať pravdu. Dobrú aj zlú stránku." Skutočne? Nie je v tom ani kvapka zavádzania?
Skeeter (Emma Stone) je mladá absolventka žurnalistiky, ktorá sa vracia do rodného mestečka Jackson. V lokálnom plátku ju zamestnajú ako stĺpčekárku Naopak od jej kamarátok sa ale nechystá vydať a založiť rodinný život. Namiesto toho túži po kariére spisovateľky, príležitosť príde s nápadom dokumentovať príbehy slúžok v domácnostiach jej známych. Napriek počiatočným problémom sa spojí s uzavretou Aibeleen a rebelantskou Minny. Postupným odkrývaním skutočnosti Skeeter zanevrie na svoje kamarátky, hlavne zákernú a dvojtvárnu Holly (Bryce Dallas Howard) a stretáva sa s mimoriadne konfliktnými postojmi svojej rodiny, známych, ale aj možných ženíchov.
Dobrou stránkou filmu je určite jeho prvá polovica (až prvé dve tretiny), kde si scenáristi a režisér málokedy dávajú servítku na ústa, humor je ostrý, pikantný, škodoradostný, cynický. Situácie, do ktorých sa hrdinky dostávajú sú často prekvapivé, konfliktné dramaticky zaujímavé, smutné a herecky dobre ošetrené od všetkých predstaviteliek. Pochvalu si zaslúži aj hudba odborníka na dramatické soundtracky, Thomasa Newmana, pekne zachytená doba a miesto deja.
Napriek všobecnej chvále a oceneniam je ale Farba citov pre mňa v konečnom dôsledku zjednodušený a do istej miery komerčne prispôsobený film. Téma rasizmu je príliš komplexná na komediálnu drámu so zázračne šťastným koncom a prvoplánovou poslednou polhodinkou. Napríklad postava Hilly je v podstate takým disneyovským zloduchom. Bez jasnej motivácie, zlá je iba pre potreby vlastného zlodušstva a cielene manipuluje úbohými kamarátkami. Aj na Slovensku vieme, že idea menšinového znevýhodnenia nie je agendou jedného človeka, sociálneho šialenca. Farba citov je peknou pohľadnicou z Ameriky na podporu rasovej rovnosti. Aj keď to nedokážem posúdiť, verím, že skutočnosť a "pravda" bola menej veselšia. Nominácia filmu v hlavnej oscarovej kategórii je oproti inej konkurencii (Drive, A Separation) prekvapujúca, aj keď v hereckých kategóriách by si minimálne Viola Davis a Jessica Chastain cenu zaslúžili.
Nakoniec s podobnou kritikou sa stretla aj samotná autorka knižnej predlohy, organizácia Association of Black Women Historians tvrdí, že zážitky afroamerických žien sú zmanipulované, trivializované a ignorujú isté aspekty problému ako napríklad, že slúžky boli v "bielych" domácnostiach často sexuálne obťažované. Je pravda, že sa film občas ponorí hlbšie, než sme zvyknutí (záchodová problematika, téma kresťanstvo verzus rasizmus, krivé obvinenie), ale stále nie dosť hlboko a v konečnom dôsledku z neho zostanú iba vydarené prvé dve tretiny plné humoru a taký ten príjemný pocit z mainstreamového dojáku.
VYPOČUJTE SI ZVUKOVÚ RECENZIU FILMU
The Help (USA, 2011, 147 min.)
Réžia: Tate Taylor. Námet: Kathryn Stockett – rovnomenný román (2009). Scenár: Tate Taylor. Kamera: Stephen Goldblatt. Strih: Hughes Winborne. Hudba: Thomas Newman. Hrajú: Emma Stone, Viola Davis, Octavia Spencer