3.0

Filmová recenzia

Pred šestnástimi rokmi získal Nicolas Cage Oscara za parádny výkon v Leaving Las Vegas. Stal sa akčnou hviezdou v áčkových produkciách ako Skala, Con Air či Face Off. Po roku 2000 striedal ľahšie (Honba za pokladom) i vážne témy (Kód Navajo, World Trade Center). Prišiel zlom, často priemerne látky, z ktorých sa nevie vymaniť: Smrtonosná jazda, Next, Hon na čarodejnice. Niežeby nedostal Cage lepšiu šancu (Kick-Ass), no do áčkovej ligy sa akosi vrátiť nedokáže.

Ghost Rider 2 mala byť v tomto smere stávka na istotu: pokračovanie celkom úspešného filmu, ktorý dostal nový príbeh, lákavé 3D a prísľub, že teraz sa komiksoví fanúšikovia dočkajú toho pravého bijáku, keďže ten prvý diel pôsobil občas až komicky. Cage je späť a má chrániť malého chlapca, ktorého chce uniesť rovno Satan a jeho úderná jednotka. Cieľom Ghost Ridera je dostať chlapca na určené miesto a pritom vzdorovať viacerým útokom zo strany agresorov.

Nič viac sa vo filme nedeje, hoci aj to vymenované je dosť málo a našinec by si tipol, že taký dej neunesie ani béčkový film. Niežeby sa Ghost Rider 2 hral na niečo iné, ale je to veľmi bizarný výsledok. Toto je jeden z príkladov, kedy sa produkcia tak naťahovala či nevedela rozhodnúť, že výsledný produkt ňou veľmi trpí. Je tu síce Cage, ktorého nakoniec asi honorár donútil vystúpiť v maske kostlivca so zapálenou hlavou, ale hovoriť o ďalších produkčných výhodách sa rozhodne nedá.

Ghost Rider 2 nie je pokračovanie, nie je to reštart či spin-off, je to podivný zástupca de facto neexistujúcej série, pretože s minulým dielom má spoločného iba hrdinu, ale nič iné. Na odkazy či postavy z minulej časti sa tu zvysoka kašle a kontinuita s komiksom pokrivkáva. Navyše dvojka nespĺňa ani Hollywoodom už dané predpoklady pokračovania: že bude väčšia, akčnejšia, drahšia. Iba prekliatie ďalšieho dielu: nižšiu kvalitu.

Že scenár príliš nedáva zmysel, to nevadí, je to ľahký komiks. Ale s výnimkou ideme zachrániť chlapca vs. ideme zabiť chlapca sa tu veľa nedeje. Cage ako ochranca putuje a naráža na rozličné agresívne výpady, tie opätuje a cesta pokračuje do ďalšieho bodu. Celý režijný štýl je chaotický, čo nevychádza z kreatívnej snahy, ale štýlu čo razia chlapíci Mark Neveldine – Brian Taylor, ktorí stvorili dvakrát Zastaneš a neprežiješ. Lenže tam cholerický štýl patril k deju a mal šmrnc (hoci v dvojke už menej a občas sa opakoval) – tu nemá svoje opodstatnenie, pretože na komiks treba pristúpiť inak. Neveldine-Taylor sú snáď najhoršia dvojica pre réžiu komiksu, pretože absolútne ignorujú jeho pravidlá a tvária sa, že točia skutočne tretí diel svojej série. Iba dostali namiesto Jasona Stathama Nicolasa Cagea s horíacou lebkou.

Ale ani ten nie je žiadna výhra a podáva jeden z najslabších výkonov. Na tomto poli a s chatrným scenárom ho nič iné nemohlo čakať, a jeho vyjavený pohľad a fakt, že časť filmu odohrá s obrovským trikom na hlave sa podpisujú pod slabý výsledok. V akčných scénach nemá veľmi čo predviesť, lebo ich je málo a zaberú cca štvrtinu stopáže. Je tu síce ústredná naháňačka, pár bitiek, no nič invenčné; ale málo komiksovo nadsadené a prvému dielu sa žiadna scéna nevyrovná. A medzi nimi cesta, nuda, kecy.

Keď sa nedokážete ponoriť do komiksovej akcie, keď viete, že vás nečakajú poriadne akčné scény, hrdina je o ničom (a o zloduch ešte viac), je jasné, že ste v kaši. Neveldine-Taylor za 75 miliónov (jednotka stála 120) nemali veľa šancí na prekonanie či opätovné naštartovanie série – a zmrvili vlastne čo sa dalo. V Rumunsku sa patlali pár týždňov a výsledkom je ťažký brak. A zabudnite na predražené 3D s mizernou konverziou. To je epická prehra – a pritom jednotka bola ešte celkom pozerateľná hovadinka v dobrom slova zmysle.

Ghost Rider: Spirit of Vengeance (USA, 2012, 95 min.)
Réžia: Mark Neveldine, Brian Taylor. Námet: David S. Goyer. Scenár: Scott M. Gimple, Seth Hoffman, David S. Goyer. Kamera: Brandon Trost. Strih: Brian Berdan. Hudba: David Sardy. Hrajú: Nicolas Cage, Ciarán Hinds, Idris Elba, Anthony Head, Christopher Lambert, Violante Placido, Johnny Whitworth