DIKTÁTOR |
DIKTÁTOR |
Pred niekoľkými dňami svet filmu obletela správa, že Lars von Trier chystá nový film, ktorý píše tak, že každých pár strán posiela na kontrolu svojim právnikom, aby mu ich odobrili. Skutočne by ma zaujímalo, či sa takto poistil aj Paramount a Sacha Baron Cohen pri Diktátorovi, pretože tento film je novým vzorovým príkladom ako servírovať politicky nekorektný humor.
Diktátor Aladeen je neobmedzený vládca zeme Waadeya, no jeho štýl vládnutia sa nepáči OSN, a tak ho pozvú do New Yorku na rokovania. Aladeen príde a v USA ho čaká nejedno prekvapenie i zrada, čím sa dostáva do úplne inej pozície. Bude sa musieť snažiť zastaviť svojho dvojníka a aj prežiť v uliciach – vďaka vegetariánke a aktivistke Zoey to bude pre neho nečakaný kultúrny šok.
Nová komédia Sacha Baron Cohena nevybočila z nastoleného štýlu hercovej tvorby. Po čase je jeho projekt úplne fiktívny a postava má väčší priestor pre nekorektné vtipy ako Borat či Bruno, ktorí boli sčasti vložení do reálneho sveta a polodokumentárneho štýlu. Cohenov cieľ je doručiť prehnaný, hrubozrnný, obscénny humor i mať šancu vystreliť si zo všetkých. Na plátne vyvádza jeho Aladeen v ešte nespútanejšej podobe vďaka scenáristickej voľnosti a berie si do huby úplne každého: režimy, diktatúry, slobodu, vzťah k USA, Kóreu, Moslimov, Židov atď. Témy vymieňa v momente, kadencia vtipov je vyššia ako minule a do traileru sa zmestilo len pár prístupných.
Je to určite lepšia zábava ako scenáristicky obmedzený Bruno, ale opakuje niektoré idey Borata. Ale tá patričná voľnosť sa nepremieta do kvalitnejšieho filmu. Samotná postava je bohatšia – no servírovane vtipov viac-menej rovnaké. Sú tu vykonštruované skvelé epizódy, na ktoré sa nedá rýchlo zabudnúť, pretože ich absurdita vás dostane (a sami budete na sebe prekvapení, na čom sa chcete baviť a na čom už nie – čo možno považovať za zaujímavý barometer humoru). Zároveň je zrejmé, že autori scenára sú otrokmi výborných scén, stále ich nedokážu pospájať do kohézneho celku. Akoby dostali tri tucty nápadov a vytvorili pre ne jednotlivé zábery – no už menej sledujú to, ako film po 83 minútach vypáli. Žiaľ, občas to nedrží pokope, rytmus kolíše, tempo gagov tiež a úprimne, niektoré momenty sú predsa len silené a nevtipné. Hoci hranicu si určí každý sám.
Na rozdiel od Borata a Bruna má Diktátor určité plus v tom, že sa najlepších vtipov nezbaví už v prvej polovici stopáže. Je tu otrepaný akcent a typické klišé, že sa rotuje istá replika, postavy z nej tvoria nové slová, čo má priniesť zaručený vtip. Zriedka sa však podarí. Väčšia voľnosť sa čiastočne oplatila, všetky vtipy nesadnú každému. Mnohé zaváňajú satirou, snažia sa búrať archetypy spoločností i národov, to je recept na gagy, ktorý vychádza. No množstvo násilných či vulgárnych scén je prehnané. Mám pocit, že na ne Sacha Baron Cohen mrhá oveľa viac talentu ako by musel.
Na tomto mieste sa patrí spomenúť aj porovnanie s Chaplinovým Veľkým Diktátorom, ktorý si pred 72 rokmi dovolil veľa. Cohenov Diktátor je inde a používa oveľa jednoduchšie prostriedky, hoci neraz aj sofistikovanejšiu satiru. Predovšetkým tu chýba politický podtón, ktorý Chaplin mal – Cohen na to ide opačne, sám si ho vytvára a využíva na boj i ukážku diania v aktuálnom svete.
Ale práve prevaha neprístupného humoru je na zváženie. Pred 17 rokmi bol Vlak plný peňazí (Money Train) do 15 rokov neprístupný, lebo mal pár akčných scén a jednu milostnú. Dnes má rovnakú reštrikciu film, ktorý búra mýty o tom, čo môže do komerčných kín priniesť major štúdio. Svet sa zmenil a Diktátor nám občas nastaví zrkadlo, a často je len samoúčelný, nie znepokojivý. Je to síce zábavný, ale dosť nevyrovnaný celok. Rovnako sa bude správať i publikum. Sú scény, kedy jeden rad zmeravie a druhý sa bude váľať od smiechu. A niektorí len pokrútia hlavou a možno odídu.
The Dictator (USA, 2012, 83 min.)
Réžia: Larry Charles. Scenár: Sacha Baron Cohen, Alec Berg, David Mandel, Jeff Schaffer. Kamera: Lawrence Sher. Strih: Greg Hayden, Eric Kissack. Hudba: Erran Baron Cohen. Hrajú: Sacha Baron Cohen, Ben Kingsley, Anna Faris, Megan Fox, B. J. Novak, John C. Reilly, Aasif Mandvi, Kevin Corrigan, Ajay Naidu, Fred Melamed