MACÍK |
MACÍK |
Taká komédia prichádza každý rok. Hrubozrnná, neprístupná, originálna, kasovo úspešná. V roku 1998 Niečo na tej Mary je, o rok prvé Prcičky, neskôr Ako uloviť družičku (2005), Vo štvorici po opici (2009) či vlani Dámska jazda. Rok 2012 bude patriť lascívnemu Macíkovi.
Jeho majiteľ (ešte malý John) vysloví želanie, aby sa vianočný macík zmenil na najlepšieho kamoša a ožil. Aby mohol získať skvelého parťáka na celý život. Stane sa. Macík vedie život starého mládenca, John v podstate tiež, no jeho priateľka vidí vzťah v iných kontúrach a má očakávania so zásnubným prsteňom či životom v dvojici, nie iba pretĺkanie sa s plyšákom.
Macík je očakávaný celovečerný debut Setha McFarlanea (stojí za seriálom Family Guy), ktorý sa postaral o scenár, réžiu a dokonca si macíka, teda motion capture, zahral. Je to autorský projekt ako remeň – a je výborný. Od začiatku sa nebojí servírovať hlavnú devízu: originálny charakter plyšáka, ktorému sú pripísané vlastnosti starého mládenca, s postojom k životu, povinnostiam, ženám atď.
Našťastie sa scenár nesnaží stále opakovať rovnakú fintu a štýl humoru, t.j. komentovať dianie, chrliť sexuálne narážky či podporovať ľudského kamoša v podobnom spôsobe života. Prekvapivo sa prehupne do hlbšej roviny, v niektorých bodoch zvážnie a prejaví nečakanú ľudskosť. Niektorí kritici môžu namietať, že tento prechod je až príliš viditeľný zhruba v polovici filmu; tá pohodová časť sa zrazu mení na serióznejšiu, azda aj množstvo vtipov sa máličko zníži alebo pár klišé brzdí dojazd k záverečným titulkom. Ale práve tento kontrast je na hrubých komédiách taký potrebný – dokazujú, že v ich tvorcovi (Kevin Smith či teraz MacFarlane) drieme potenciál na poučovanie, reflexiu a posúvanie ich hlavných hrdinov v živote, hoci využívajú vulgarizmy či ľahšiu formu.
Ústredný macík ako katalyzátor diania je drobný paradox, no funguje. Na jednej strane je takmer pitoreskná postavička, ale keď otvorí ústa, začne chrliť životné múdra, navážať sa do x postáv a do konca stopáže stihne prejsť do sentimentálnej roviny. To je dôkaz dobre napísaného scenára a snahy vymaniť macíka z jedinej roly – vtipného komentátora. Až sa divák zamyslí, či sú ľudské roly slabšie napísané alebo má Ted menej dôstojných spoluhráčov.
No Mark Wahlberg po The Other Guys dokazuje, že humorné party dokáže s občas nezaujatým, inokedy snažiacim sa výrazom, solídne odohrať. Jeho Johna čaká prerod typický pre tridsiatnika po období staromládeneckého života a hoci má po boku neskutočnú kosť (Mila Kunis po Ide len o sex potvrdí osobitý zmysel pre humor), dáva dlho prednosť bezstarostnému pretĺkaniu. Ako trio majú dobrú chémiu a najmä uveriteľný vývoj charakterov.
Sarkastického Teda a premenlivého Johna vhodne dopĺňajú desiatky totálne nekorektných vtipov, postrehov a najmä narážok na 80. roky. Toto je presne film pre súčasných Johnov, ktorí šaleli na Flashovi Gordonovi, Indiana Jonesovi či Star Wars. Je to silná rovina filmu pre zainteresovaných, no netvorí takú veľkú porciu stopáže, aby zdržiavala neznalých divákov.
Za cenu jednej vstupenky dostanete pomerne sviežu komédiu s tromi devízami: oživeným macíkom ako jednou z najoriginálnejších postáv posledných rokov, dobre vykreslenú premenu starého mládenca a solídnu sériu narážok na filmy a kulty 80. rokov. Škoda vybraných fekálnych či typicky zbytočných hulvátskych vtipov – inak je Macík príjemné prekvapenie letnej sezóny.
Ted (USA, 2012, 105 min.)
Réžia: Seth MacFarlane. Námet: Seth MacFarlane. Scenár: Seth MacFarlane, Alec Sulkin, Wellesley Wild. Kamera: Michael Barrett. Strih: Jeff Freeman. Hudba: Walter Murphy. Hrajú: Mark Wahlberg, Mila Kunis, Giovanni Ribisi, Laura Vandervoort, Patrick Warburton, Jessica Stroup