7.0

Filmová recenzia

Vzniklo mnoho filmov o filmoch (Hugo, V tieni upíra, alebo pripravovaný Hitchcock), ale Argo je zrejme prvým skutočným príbehom o fiktívnom filme. Počas iránskej revolúcie v roku 1979 bola dobytá americká ambasáda v Teheráne a viac, než 70 diplomatov a úradníkov bolo väznených nastupujúcou diktatúrou. Šiestim pracovníkom ambasády sa však podarilo uniknúť a nájsť azyl v byte kanadského veľvyslanca Taylora. CIA sa snažila nájsť spôsoby, ako ich prepraviť domov mimo nebezpečenstva obesenia či mučenia – poverila agenta Tonyho Mendeza. Pod zámienkou natáčania béčkového sci-fi filmu (s názvom Argo) a s falošnou identitou producenta prichádza do Iránu, aby misiu splnil.

O Benovi Affleckovi sa v súčasnosti hovorí v súvislosti s pripravovaným veľkofilmom Justice League, ktorý by mal súperiť s marvelovými The Avengers. Napriek tomu, že Argo je iba tretí Affleckov režijný počin, jeho téma je viac než ambiciózna. Oproti jeho predchádzajúcim - detektívke Zbohom, bejby a akčnému trileru Mesto - obsahuje Argo politický podtón. Americká komercia postupne mení tradičných zloduchov – Rusov ako pozostatok Studenej vojny – za súčasnejších – Iráncov. Za česť Argu slúži aspoň fakt, že sa snaží vyhnúť okatej stereotypizácii postáv a snaží sa byť korektný k obom stranám stvárneného konfliktu. Medzi ďalšie pozitíva Arga možno priradiť dynamickú hudobnú zložku (počuť tu napríklad Led Zeppelin), či originálny prológ vo forme pohyblivých storyboardov.

(nasledujúce odseky môžu obsahovať spoilery!) Po presune príbehu do Iránu sa Affleckovi úspešne darí budovať napätie plynúce zo všadeprítomnej hrozby odhalenia. Prechod z komédie na triler v druhej polovici zvládol bez toho, aby bola zmena viditeľná. Zásluhu na tom má nepochybne aj relatívne neznámy scenárista Chris Terrio, ktorý vložil postavám do úst perly: „Ak pracujem na falošnom filme, tak to bude falošný hit!“

Dokumentaristicky a surovo spracovaný príbeh graduje do úzkostne temnej poslednej tretiny. Dialógy postáv a ich charaktery sú relatívne uveriteľné – keď si odmyslím hollywoodsku „coolovosť“ niektorých scén, záchrany na poslednú chvíľu a predramatizované príbehové konštrukcie. Najväčšou chybou Arga je však – rovnako ako väčšine filmov inšpirovaných skutočnými udalosťami – historická nepresnosť. Scenár minimalizoval úlohu Kanady na vyslobodení, alebo pridal fiktívne prvky – odmietnutie vybaviť letenky, či drsnú postavu filmového producenta v podaní Alana Arkina. Affleck, ktorý sám seba „skromne“ obsadil do hlavnej úlohy uisťuje diváka, že mu to viac svedčí za kamerou ako pred ňou.

Áno, Argo je miestami iba ďalším hlúpym komerčným filmom s absurdnými náhodami, nad priemer ho však povyšuje ambicióznosť témy a humor. Prekvapí tiež netradične civilný záver – americký hrdina je ocenený iba slovne a bez veľkých ovácií sa vracia domov k rodine. (Aj keď treba poznamenať, že Mendezove odlúčenie od manželky a syna je tiež filmárskym výmyslom znásilňujúcim realitu) Ben Affleck síce nepochybne je režisérsky talent, ale je to tiež rutinér – ktorý vie, že pri filme sa musí plakať a zatínať prsty do sedadla. Ktorý v zaujímavej téme vidí komerčný potenciál – v Argu opäť vidno jeho slabé stránky. Dobrý režisér totiž dokáže hýbať filmom, napätie vie vyčarovať z dialógu, nepotrebuje si prispôsobovať realitu...

„ Čo znamená názov filmu?“
„ Argo je vesmírna loď, ktorá ide všade... vo vesmíre.“
„ Ale čo znamená to slovo?“
„ To znamená Argo, p**** sa!“

Argo (USA, 2012, 120 min.)
Réžia: Ben Affleck. Námet: Joshuah Bearman – článok Veľký útek (2007). Scenár: Chris Terrio. Kamera: Rodrigo Prieto. Strih: William Goldenberg. Hudba: Alexandre Desplat. Hrajú: Ben Affleck, Bryan Cranston, John Goodman, Alan Arkin, Victor Garber, Tate Donovan , Clea DuVall