BEDÁRI |
BEDÁRI |
Sloboda
Rozsiahla a zbožňovaná knižná predloha (1862) Victora Huga, ktorá je ódou na francúzsku históriu a spoločnosť prichádza do kín v novej britskej adaptácii s vynikajúcou reputáciou a menom oscarového režiséra Toma Hoopera. Film nadväzujúci skôr na populárny muzikál (premiéra v roku 1980) postavil hviezdnu hereckú zostavu aj do speváckej polohy. O nesmrteľnom príbehu Jean Valjeana režisér povedal: „Jednou z najsilnejších tém je v Bedároch vykúpenie, žiadnemu človeku by totiž nemalo byť odopreté odpustenie.“
1815, väzeň Jean Valjean je prepustený na podmienku. Snaží sa nájsť prácu, ale porevolučné Francúzsko sa krčí v chudobe a chorobe. V príbytku bohatého kňaza sa mu naskytne príležitosť svoj život napraviť – o osem rokov neskôr ho spoznávame pod falošnou identitou vidieckeho starostu. Osud zaklope na Valjeanove dvere druhý raz v podobe chudobnej Fantine – bývalý trestanec sa rozhodne vychovať jej dcéru Cosette. Lenže prichádza inšpektor Javert – strážca spravodlivosti – ktorý Valjeana spozná. Začína sa niekoľkoročný útek.
Bratstvo
Predstavitelia postáv sa prijateľne zhostili speváckych polôh. Napriek tomu, že zahraničné recenzie skloňujú hlavne mená Hugh Jackmana a Anne Hathaway, mrzelo ma, že Crowe-ov inšpektor nedostal viac priestoru – aby mohli byť jeho motivácie uspokojivo vysvetlené. Nehovoriac o vždy vtipnej Helene Bonham Carter. Nádherná je aj práca kameramana a samozrejme pôvodná muzikálová hudba Claude-Michel Schönberga. Režisér si očividne nenechal priveľa tvorivého priestoru – príbeh sa drží muzikálovej verzie a dialógy sú obmedzené rymujúcimi sa textami pesničiek. Niekedy sa príbeh zbytočne zastavuje, ale inokedy ohromujúco graduje (revolučné finále).
...(alebo Smrť)
Bedárov si neužije divák, ktorý nemá rád muzikály - v tomto filme sa totiž ľudská reč vyjadruje výlučne spevom. Ani človek, ktorý nemá rád polhodinové epilógy plné sĺz. Divák, ktorý neznáša nanebovstúpenia – ktorý nemá rád divadelné samovraždy – ktorý nerád sedí v kine viac ako dve hodiny - čitateľ, ktorý nenávidí literárny romantizmus.
Je otázne, či po použití tejto vylučovacej metódy ostalo v kinosále dostatok divákov, aby film producentom zaplatili. Hooper síce nádherne vykreslil dobu, v ktorej Hugo tvoril a ktorej vzdáva úctu – je však súčasné publikum ešte zvedavé na toľko pátosu? Nestratila sa v rozprávke brutalita, zúfalstvo a nespravodlivosť? Navyše si viem predstaviť, ako sa Francúzi môžu usmievať popod fúzy, keď vidia Angličanov oháňať sa ich vlajkami a spievať o svete za barikádami. Odhliadnuc však od týchto parametrov, Bedári spĺňajú kritériá vianočného filmu - žánru, ktorému sa naivita odpúšťa – Hooper nakrútil magické dielo. Jeho čaro trvá dovtedy, kým mu to dovolíme.
Les Misérables (UK, 2012, 157 min.)
Réžia: Tom Hooper. Scenár: William Nicholson. Kamera: Danny Cohen. Hrajú: Hugh Jackman, Russell Crowe, Anne Hathaway, Amanda Seyfried, Sacha Baron Cohen, Helena Bonham Carter, Eddie Redmayne