3.0

Filmová recenzia

Novinky rôznorodých produkcií sa na nás valia aj v tomto roku. Ani sme sa nespamätali z belgického pokračovania Sammyho a v sále čaká španielsky pokus. Sniežik je namixovaný z typických ingrediencií a nedokáže zakryť ošúchaný príbeh, mnohé archetypy či nudnú sériu scén.

Sniežik je iný. Svoje pôvabné meno získal tento samček vďaka bielemu kožúšku. Narodil sa síce v džungli, ale teraz žije v Barcelone, kde je hviezda lokálnej zoo. Najradšej by zapadol medzi ostatné gorily, ale nie je to jednoduché. Avšak dal dokopy plán, ktorý môže pomôcť: zdrhnúť zo zoo a poprosiť čarodejnicu v cirkuse, aby ho konečne premenila na obyčajnú gorilu. Tak sa vydá do mesta, aj s pomocou dvoch podivných kamarátov – červenou pandou Ailura a dievčatkom Paulou. Že ich čaká nebezpečenstvo a plán nie je ľahké naplniť, sa presvedčia na vlastnej koži veľmi rýchlo.

Nuž, máme to tu opäť. Béčko „inšpirované“ áčkovým hitom z minulosti sa ho snaží replikovať, hoci v odlišnom prostredí a mierne zmenenou pointou. Prečo nám tvorcovia hádžu do kinosál stále tie isté fádne filmy? Osobne nemám nič proti ústrednej myšlienke, ktorú sa vám podarí odčítať z prvotného náčrtu deja: áno, Sniežik je iný a na svojom dobrodružstve mimo zoo sa musí presvedčiť, že to nie je vôbec nič zlé. Začať si veriť, pochopiť, že každý sme niečím výnimočný a nezúfať, skôr si hľadať iných kamarátov či presvedčiť súčasných o svojej dobrote.

Rozprávanie filmu je však veľmi slabučké a často som mal pocit, že prvotnú akceptovateľnú ideu dokáže často rozbiť množstvom infantilných scén. Na základnej myšlienke nie je nič zlé, preto ju nebudem ani kritizovať, ale všetko ostatné filmu rozhodne nepomáha a znalcov žánru bude skôr iritovať. Musí si červená panda Ailura nahovárať, že je niečím iným ako v skutočnosti je? Koľko ráz budeme musieť vidieť zvieratka zo zoo túžiť po divočine či džungli veľkomesta i jednoznačne pochopiť, že tu budú stratené a čoraz menej ráz sa smiať na ich patáliách? Sniežik je oveľa slabší ako prvý Madagaskar, ktorý predstavil najmä štyri skvelé charaktery (i tím famóznych tučniakov) – naproti tomu je tu jedna gorilka, podivná panda a dievča. Nie som si istý, či súčasné deti budú fandiť tejto zostave, pretože nikto z nich nie je v celej stopáži sympatický a to je chyba.

Čert ber peknú morálku o Sniežikovi, keď desiatky minúť čumíte na nudu mimo zoo. Aj snaha o oživenie v podobe cirkusu dostáva neskutočne na frak len čo si na chvíľu spomeniete, ako s ním narábali tvorcovia Madagaskaru 3. Ba čo viac, oni sami sa vydali do Európy a vytvorili ešte lepší animák ako originálni Európania. To len na margo možného využitia lokálnych reálií tvorcami.

Možno sú Španieli skutočne odlišný národ, no obávam sa, že Sniežik, ani Ailura medzi detských favoritov patriť nebudú. Ich nulové sympatie a iné vlastnosti nemajú šancu osloviť publikum a vôbec nie sú milí spoločníci. Na druhej strane, akčné scény im idú dobre a dokážu aspoň na pár momentov oživiť záujem o skupinku na výlete. Vrcholom je zakomponovanie živých hercov na čele s podivínom Luc de Sacom, ktorý si myslí, že šťastie nájde vtedy s bielou gorilou. Tvorcovia začnú teda mixovať dve zvláštne línie do jednej a neviete, kto je menej sympatický: prehrávajúci herci alebo slabo animované postavičky?

Vďaka vedľajším postavám (najmä vystrájajúce gorily v zoo) však 90 minút ako-tak ubehne. No v kontexte animákov i detských filmov ostatnej doby je toto jeden z najslabších. Nikdy som si nebol myslel, že to napíšem, ale radšej z Európy odporúčam výnimočne Sammyho 2 alebo už konečne choďte na Ralpha Rozbi-to, ktorý u nás zatiaľ prepadol.

Floquet de Neu (Španielsko, 2011, 86 min.)
Réžia: Andrés G. Schaer. Scenár: Albert Val, Amelia Mora. Kamera: Sergi Bartrolí. Hudba: Zacariás M. de la Riva. Hrajú: Claudia Abate, Pere Ponce, Joan Sulla