8.0

Filmová recenzia

Svetovú premiéru, chvalabohu, absolvoval film na jeseň minulého roka na IFF v Toronte. Tú našu si nútene musíme spájať s valentínskym ošiaľom. Bohužiaľ, i distribučný názov Terapia láskou spolu s fešáckym kukučom Bradleyho Coopera a „akejsi ďalšej tuctovej krásky“ neláka veru náročnejšie masy do kín, ale najmä také, ktoré v párikoch radi usadnú do prítmia kinosál a „užijú sa“ navzájom pri romantickom prefabrikáte.

Našťastie je Terapia láskou (Silver Linings Playbook) zaujímavým filmovým dielkom režiséra Davida O. Russella (Fighter, Traja králi). Nakrútil ho podľa debutovej knižnej predlohy Matthewa Quicka z roku 2008. Produkčne Terapiu zastrešili bratia Weinsteinovci a ďalším plusom je ostrieľaný Elfmanov hudobný podmaz. Žánrovo sa romantika snúbi s psychologickou drámou, ktorá má správne drzú komediálnu nadstavbu.

Pat Solatano (Cooper) po ôsmich mesiacoch opúšťa brány baltimorskej psychiatrickej liečebne. Extrémne pozitívne naladený chystá sa upraviť vzťah s manželkou Nikki, ktorú načapal v sprche s kolegom učiteľom dejepisu. Nechce si pripustiť možnosť, že Nikki (Brea Bee) o neho už nemá záujem. Ochrannú ruku teraz musia držať nad ním starostliví rodičia – otec Pat (Robert de Niro), fanúšik filadelfských Eagles, pohrúžený do uzatvárania stávok, a mama Dolores (Jacki Weaver), príkladne utužujúca rodinné puto chystaním kulinárskych dobrôt.

No najdôležitejšou „životnou terapeutkou“ sa mu stane uletená vdova po policajtovi Tiffany (Jennifer Lawrence). Vtrhne mu do pedantne rozplánovanej existencie ako víchor a hneď si uvedomíme, že „ďalšia tuctová kráska“ je tou rozhodujúcou príbehovou ingredienciou so živočíšnou impulzívnosťou bláznivej baby od susedov.

Terapia láskou je komorným príbehom síce v prvom rade Patovým, ktorému ale úspešne brnká po prstoch nevyrovnaná Tiffany. Spolu sa snažia dosť konfrontačným spôsobom ozrejmiť si vzájomné psychické rozpoloženie a popracovať na ňom. Bradley Cooper je ostrieľaným typom zvodcu, v tomto filme ho ale Russell vsunul do polohy neistého a bojazlivého Pata. A udatná bojovníčka z Hier o život – Jennifer Lawrence svojím presvedčivým herectvom poľahky strká Coopera do vrecka. Drobné životné konfrontácie oboch hlavných postáv výborne kolorujú tie vedľajšie, či už ide o zfanatizovaného otecka, dobrotivú mamku, alebo Tiffanyninu sestru Veronicu (Julia Stiles) s verným manželom Ronniem (John Ortiz). Hádky sú na dennom poriadku, no vždy s chlácholivým a akceptujúcim koncom. A ako okrajový doplnok príbehových postáv dokonalo fungujú psychoterapeut Dr. Cliff Patel (Anupam Kher), neodbytný samovýskumník psychických porúch zo susedstva, či Patov bývalý spolupacient Danny (Chris Tucker).

Filmu vládne pohodová, až terapeutizujúca, atmosféra. Dôležitým znakom zoceľovania psychík je snaha o zabodovanie vo vlastnom rebríčku hodnôt, keď sa napríklad Pat s Tiffany hlboko oddajú tanečnému projektu, hoci okoliu to pripadá smiešne. Pre nich sú ale dôležité vlastné osobné výhry a s prehľadom kašlú na konvenčné reakcie.

V úvodných rýchlo sa striedajúcich sekvenciách ešte nie je divákovi jasné, akú formu Russell napokon uprednostní. Hoci počiatok vyzerá navonok dynamicky, režisér prepína na pomalšiu naráciu s príjemnejšou vnútornou dynamikou. Niekedy je síce vymieňania názorov priveľa na úkor posunu v deji, no dejotvorné situácie sa odohrávajú v zaujímavo volenom prostredí (behanie na ulici, tanečný parket, večera v neútulnej reštike počas Halloweenu, Patov dom s láskavými rodičmi a všadeprítomnými odkazmi na Eagles).

Happyendu sa síce nevyhneme, no musíme sa k nemu dopracovať 2 hodinami nevyspytateľných dialógov, podarene načrtnutých charakterov a situácií, škoda len, že v duchu trochu lacného Patovho motta „Excelsior!“ (trápny pokus vlastnú existenciu prirovnávať k megalomanskej hrdosti byť Newyorčanom...).

Silver Linings Playbook (USA, 2012, 122 min.)
Réžia: David O. Russell. Námet: Matthew Quick – román. Scenár: David O. Russell. Kamera: Masanobu Takayanagi. Strih: Jay Cassidy, Crispin Struthers. Hudba: Danny Elfman. Hrajú: Bradley Cooper, Jennifer Lawrence, Robert De Niro