PÁTRANIE PO SUGAR MANOVI

A predsa pre mnohých, ktorí počúvali jeho songy vlastne neexistoval. Písal sa koniec 60. rokov, keď ho dvaja producenti objavili v jednom z mnohých zavšivavených detroitských nočných podnikov. Hral tam na gitare a spieval tak naliehavé a silné songy so sociálnym a politickým podtextom, že boli presvedčení, že objavili novú hviezdu. Vydal dva albumy. V roku 1970 „Cold fact“ a o rok neskôr „Comming from reality“. Oba však zapadli prachom.

Éra zlatého veku sa skončila. Revolta a odkaz hnutia hippies, že svet môžeme zmeniť, len vtedy keď zmeníme sami seba, stratila na význame. Sixto sa vrátil k svojej práci, nič netušiac, že jeho piesne sa stali v JAR hymnami mladých v boji proti apartheidu. Čierne kópie jeho dvoch albumoch sa predávali v obrovských nákladoch a jeho popularita sa dala prirovnať k hudobným velikánom tej doby. Nikto ho však nepoznal a nikdy nevidel. Všetko sa malo zmeniť, keď sa dvojica nadšencov rozhodla mýtmi a legendami opradeného speváka vypátrať.

Za pozornosť určite stojí, že film získal na tohtoročných cenách akadémie Oscara v kategórii celovečerný dokument. Silný je hlavne v miestach, kde pamätníci postupne odhaľujú Sugar Manovu identitu. Samotné pátranie v sebe nesie určitý nádych tajomna, striedanie momentov zmaru s tými svetlými. Slabším momentom sa naopak v závere javia niektoré štylizované scény. Dokument oberajú o autenticitu a nepriamo vyvolávajú dojem akejsi umelej pózy a tlačia Rodrigueza niekam, kde on sám rozhodne byť nepotrebuje.

Z kontextu dnešnej doby, by snímka mohla osloviť hlavne mladšie publikum, ktoré márne hľadá ozajstné hodnoty a niekoho s kým by sa mohlo identifikovať. Pod tlakom médií a konzumu, ktorý na nás dýcha na každom rohu, je zachovanie si svojej individuality a slušnosti tou pravou revoltou voči súčasnému ľudskému marazmu. Odkaz Rodrigeuza je jasne a dobre zrozumiteľný pre každého z nás.


Searching for Sugar Man (Švédsko/Veľká Británia, 2012, 86 min.)
Réžia: Malik Bendjelloul. Hrajú: Rodriguez