|
OHNIVÝ KRUH |
OHNIVÝ KRUH |
V Pacifickom oceáne vznikla trhlina, ktorou prúdia čoraz väčšie monštrá menom Kaiju. Obyvatelia Zeme sa im bránia vytvorením zbraní, obrovskými mechami Jaeger, ktoré ovládajú dvaja piloti so synchronizovanou mysľou. Pred siedmimi rokmi začali útoky, no teraz kulminujú. Velitelia všetkých krajín, ktorí sa podieľajú na financovaní Jaegerov však vidia lepšiu príležitosť v stavaní múrov a bojová jednotka má už iba niekoľko mesiacov, aby potvrdila svoj význam a najmä sa s inváziou pokúsila skoncovať.
Myšlienka za vznikom Pacific Rim je jednoduchá: Guillermo del Toro ovplyvnený japonským animé (a je naivné myslieť si, že nie je) naháňal svoj detský sen tak dlho, kým sa úspechom Transformers presvedčení Warner Bros. nerozhodli investovať 180 miliónov dolárov a dali mu zelenú. Výsledok presne napĺňa snové predstavy dobrého vizionára s mládežníckou fantáziou: koniec sveta sa blíži, posledná nádej leží na pleciach vybranej skupinky ľudí a v poslednej minúte sa budú hľadať aj dobrovoľníci na obetu za záchranu ľudstva.
Pacific Rim je v tomto lete jeden z filmov, ktorý skrýva relatívne málo prekvapení a 131 minút ide na istotu. Oproti Mužovi z ocele, Svetovej vojne Z či Osamelému jazdcovi nečakáte výrazné zvraty, zmeny nálad či kombá žánrov. Del Toro doručí presne žánrový mix, len občas príde malý trik. Napríklad úvod je dynamický a v rýchlom strihu rozpráva o invázii Kaiju, tvorbe programu, prvých bojoch, úspechoch, zábery sa striedajú, až si ich nestačíte vychutnať. Je to protiťah na divákov, ktorí dúfali, že najprv budeme dlho sledovať útoky Kaiju, vznik odporu a až potom príde prvé víťazstvo našich. Časť záberov sme videli v traileroch, čo je fajn – retrospektíva úvodných titulkov síce nemá potrebnú emóciu, ale po pár minútach nás rýchlo vrazí do boja, kde dôjde k osudovému momentu hrdinu. Del Toro do prvých 17 minút a objavení titulku zhutnil pomaly dej prequelu a až potom sa začne venovať hlavnej porcii: osudovému boju, kde ide o všetko.
|
|
Keď Pacific Rim spomalí tempo a nahliadneme do srdca odporu, čakajú nás osvedčené žánrové momenty. Do finálneho boja sa chystajú čínske trojičky, ruská dvojica, otec so synom z Austrálie. Jasné archetypy, ku ktorým sa pridá hrdina a nádejná adeptka z Japonska s minulosťou a cieľom. Vzniknú sympatie i sváry, prídu osudové rozhovory i monológy. Scenár je v tomto smere milosrdný, scény majú svoje miesto a slúžia väčšinou ako dobrý oddych medzi megaakčnými sekvenciami. Del Toro úspešne prepašuje aj odľahčené momenty v podobe dvoch vedcov študujúcich Kaiju orgány alebo špičkovú vedľajšiu rolu Rona Perlmana. Pri dĺžke 131 minút je podstatné, že tieto scény nezavadzajú, dokonca vám bude imponovať, že sa im del Toro venuje možno viac ako histórii Kaiju. Stále však platí: zlý syn sa polepší, nafúkanci prinesú obete atď. Celý čas sa bavíte na tom, ako scenáristom celok pasuje do seba a v duchu si odškrtávate kľúčové momenty.
No všetci idete na megalomanskú akciu – a ruku na srdce, toto je najväčší devastačný blockbuster roka. Ak ste mali pri Mužovi z ocele pocit, že je príliš akčný, lebo tam lietajú lokomotívy, na Pacific Rim do sály idete na vlastné nebezpečenstvo. Hneď prvý boj berie dych a del Toro postupne začne vrstviť útoky. Cez trhlinu nepríde jeden, ale dvaja Kaiju. Proti nim nepochoduje jeden, ale traja Jaegeri. Sú tu obrovské scény na mori i v Hongkongu, a hoci spočiatku majú krátku stopáž, potom na nej del Toro pridá. Čo je však horšie, väčšina akcie sa odohrá v tme a počas dažďa, čo malo určite dobrý vplyv na rozpočet, ale horší na orientáciu v boji, t.j. kto sa s kým bije, akú časť zasiahol či akú zbraň použil. Súboje sú zábavné, obrovské lode nájdu využitie ako zbraň a celkovo je akcia podstatne väčšia ako v Transformeroch či Mužovi z ocele. Užijete si ju a len jedna scéna je už príliš dlhá. Ale finále stojí za to vrátane total deštrukcie. Nehovoriac o úchylke režiséra ukázať nám Kaiju mozog, orgány atď. V tom smere sa rukopis režiséra nezaprie a fanúšikovia budú nadšení.
|
|
Hudba je dunivá, ale nie výrazná, triky sú solídne a herci zdatne sekundujú. Na čele je Idris Elba, ktorý je prekvapením a strháva pozornosť na seba, paleta mladých hercov na čele s Charlie Hunnamom je vhodne vybraná a Rinko Kikuchi s niekoľkými japonskými hláškami skrátka nedá nikomu na moment pochybovať, že toto je americký Neon Genesis Evangelion bez hlbokej filozofie, akurát s vysokým stupňom zábavy.
Nič viac nečakajte. Megalomanskú zábavu, heroickú, hlučnú, trikovú náročnú. Hranice trikov sa posunuli ďalej, Guillermo del Toro si naplnil svoj sen. Raz za čas padne taký film vhod. Len žiadnu dvojku, prosím.
PS – Tí, čo nevedia, čo je Neon Genesis Evangelion alebo nie sú po Mužovi z ocele pripravený na ďalšiu veľkú akciu, dajte body dole.
