JASMÍNINE SLZY |
JASMÍNINE SLZY |
Woody Allen sa v Jasmíniných slzách odpútal od svojej európskej série a vrátil sa do svojho obľúbeného New Yorku, a to rovno medzi jeho najvyššiu smotánku. Ako kontrast k tomu si zvolil život strednej vrstvy v San Franciscu.
Jasmine, zrelá žena okolo štyridsiatky, príde takmer zo dňa na deň o manžela, syna, dom, peniaze, priateľov - prakticky o celý svoj dovtedajší život. Po psychickom zrútení a liečbe sa chytá jedinej slamky – nevlastnej sestry Ginger, s ktorou má len veľmi letmý kontakt a nerozumejú si, a letí za ňou do San Francisca. Už len mená sestier sú protikladné – jemný jasmínový kvet a štipľavý zázvor. (Mimochodom, aj meno Gingerinho priateľa stojí za zmienku – Chili.) Ale výber mien je už len čerešnočkou na torte.
Sama sa však nevie začleniť a začať odznova. Čím vyššie človek vystúpi, tým desivejší a bolestnejší je pád. Jasmine už zrazu nerieši dilemu, či stihne hodinu jogy aj pilatesu, ale je nútená riešiť primárne potreby – kde bude bývať, kde sa zamestná alebo či bude zase študovať. Zrazu zistí, že život v bohatsve, hoci sa zdá, že človeka oslobodzuje, ju vlastne obmedzoval – nevie napríklad ani pracovať s počítačom, a nevie si nájsť žiadnu vhodnú prácu, s ktorou by bola spokojná.
Hoci bez liekov a alkoholu jej to ešte veľmi nejde, určitú aktivitu na nový začiatok vyvíja. Aj preto sa jej možno zdá, že minulosť môže len tak zahodiť za hlavu. Spomienky sa jej však vracajú a výstižne vstupujú aj na plátno (druhá dejová línia). Povedala by som, že zasahujú do hlavného deja, ale divák už ani nevie, ktorá dejová línia je hlavná, a ktorá vedľajšia. Pri iných filmoch sa stáva, že striedanie línií je rušivé, tu sa však dopĺňajú úplne prirodzene.
Režisérovi ako znalcovi ľudí a perfektnému pozorovateľovi sa opäť podarí vykresliť hoci len v detaile, vzťahy medzi postavami, či ich prežívanie. Cate Blanchett ako Jasmine je na plátne takmer nepretržite. Každá emócia sa odráža na jej tvári, každé pohnutie brvou divák vníma, akoby išlo oňho. Akoby ste sa jej dostali pod kožu. Škoda, že počas celého filmu hrá takmer tú istú polohu - zúfalú ženu na pokraji zrútenia alebo tesne po ňom. Alec Baldwin v úlohe manžela predviedol svoj kvalitný herecký štandard. Sviežou postavou je Sally Hawkins, ktorá si zachováva svoj jedinečný a svojský výraz. Výborné obsadenie dostali aj vedľajšie postavy, ktoré jednoducho vidíte, a už viete, čo majú byť zač. Aj keď to môže evokovať dojem jednorozmerných charakterov, takmer každý z nich vás niečím prekvapí.
Príbeh vyhnaný miestami až do absurdna však nie je neuveriteľný, a to platí aj o „poslovi pravdy“ v závere filmu. Vyvrcholenie a záver sú už len podčiarknutím podpisu Woodyho Allena. Nie je to síce ten istý starý dobrý Woody Allen, ale prináša opäť niečo nové, akoby ďalší rozmer: Bez zbytočného pátosu sa tu stáva akoby vážnejším.
Blue Jasmine (USA, 2013, 98 min.)
Réžia: Woody Allen. Scenár: Woody Allen. Hrajú: Cate Blanchett, Alec Baldwin, Sally Hawkins