V ZAJATÍ DÉMONOV |
V ZAJATÍ DÉMONOV |
Ed a Lorraine Warrenovci sú skutočnou dvojicou vyháňačou duchov, narodených v Connecticute. Boli súčasťou vyšetrovania údajného strašenia v Amityville, ktoré sa stalo základom známej série filmov. Ed bol vojnový veterán a bývalý policajt, zatiaľ, čo jeho žena tvrdí, že dokáže komunikovať s duchmi. Pár publikoval niekoľko kníh, kde sa zaoberá svojimi stretnutiami s nadprirodzenými bytosťami. Jeden z ich príbehov, konkrétne prípad rodiny Perronovcov sa stal inšpiráciou pre vychvaľovaný a úspešný horor V zajatí démonov. „Jediná vec, ktorou som sa vo svojich filmoch ešte nezaoberal sú príbehy založené na skutočných udalostiach a ľuďoch, preto som sa rozhodol nakrútiť tento film,“ tvrdí režisér James Wan.
Novinku režiséra malajzijského pôvodu, ktorý hororový žáner obohatil o kultový a nízkorozpočtový Saw (ešte predtým než sa roztiahol na nezáživnú sériu čoraz brakovejších epizód), mnohí označili za najlepší strašidelný film roka. Keďže veľkú konkurenciu v kinosále nemal, tak sa s tým súhlasiť dá. Avšak fanúšik by sa mal na podobné nadšené vyjadrenia pozerať striedmo, keďže minimálne v poslednom období mu deficit kvality nahrádza skôr televízna produkcia – Hannibal, American Horror Story, Bates Motel. Film na obmedzenom priestore (zväčša hodiny a pol času) sa zameria skôr na desivé scény, než uveriteľné postavy a nápaditý príbeh. Taktiež sa pripravte na to, že V zajatí démonov je realitou „inšpirovaný“ veľmi, veľmi voľne, čo vystihol vo svojej recenzii redaktor britského The Guardian: „ Prostredie sedemdesiatych rokov spolu s lacnými vizuálnymi efektami pomáha budovať atmosféru vyhorenej epizódy Scooby Doo.“
Na druhej strane V zajatí démonov považujem za nadpriemerný horor. Paradoxne aj napriek tomu, že režisér pracuje s prvkami, ktoré sa mu osvedčili pri jeho predchádzajúcich filmoch. Centrom desivosti je starobylý dom akoby vystrihnutý z katalógu hipsterskej cestovnej kancelárie s prehnitými základmi a temnou pivnicou. Scenáristi nepríliš originálne, no prekvapivo efektne rozohrávajú príbeh dvoch rodín, ktoré sa stretávajú s rôznymi žánrovými klišé z príručky pre spisovateľov – strašidelné deti, posadnuté bábiky, krotitelia duchov a dokonca aj krvilačné Vtáky. Akokoľvek predvídateľne táto polievka môže pôsobiť, filmu sa darí diváka vtiahnuť do zvláštne prekombinovaného deja a desiť ho geniálne umiestnenými drobnosťami. Wan dokáže scénu komponovať spôsobom, ktorý vás na ľakačku nepripraví a môžete si byť istý, že duch sa nezjaví v momente, keď ho očakávate.
Vzácnosť nepredvídateľnosti je v dobe, kedy horor ako žáner nové príbehy vymyslieť už nedokáže, dôvodom veľkých ziskov a nadšených recenzií. Okrem toho, príbeh sa oproti iným hororom posledného obdobia (napríklad Lesný duch) snaží pôsobiť inteligentne s niekoľkými zvratmi a dynamickými dialógmi. Osobne ma však Wan zaujal viac s Insidious, kde predsa len ponúkol nový dejový prvok – astrálne cestovanie. Čo však bolo skôr zásluhou talentovaného scenáristu, ktorý sa nespoliehal len na vynaliezavosť réžie. Vynikajúcu prácu odviedol aj skladateľ Joseph Bishara so svojou kakofonickou hudbou plnou falošne znejúcich trúbok a huslí – mimochodom vo filme si zamaskovaný zahral čarodejnicu. Patrick Wilson aj Vera Farmiga zvládli úlohy hlavných postáv vzhľadom na príbeh uveriteľne a sympaticky, napriek tomu, že scenár rezignoval na snahu odkryť vzťahy medzi hrdinami.
Aj keď je V zajatí démonov vynikajúcou voľbou na daždivý sobotný podvečer, verím, že režisér James Wan predvedie viac (znova so scenáristom Leigh Whannellom) v pokračovaní Insidious, ktorého americká premiéra je naplánovaná na jeseň.
The Conjuring (USA, 2013, 112 min.)
Réžia: James Wan