KANDIDÁT |
KANDIDÁT |
Kandidát je dielom intelektuálov, ktorí sa rozhodli nakrútiť zábavný thriller, ktorý bude trhať rekordy návštevnosti a vzdelá popritom hlúpu masu. Rád by som napísal, že je to paradox a že je to hodné bližšej pozornosti, ale vlastne to tak nie je. Všetko, čo napíšem nižšie, vám pokazí zážitok z filmu, pretože Kandidát je film na pozeranie, komerčný produkt, ktorý máte vidieť, zabaviť sa a v pohode zabudnúť.
Ambície z Kandidáta dýchajú z každého políčka, veľkolepý marketing od traileru cez facebookovú kampaň až po vecovský videoklip jasne určujú jeho masový charakter. Cieľovka je jasná a ak ste si užili Kronerove Lóve, pôjdete aj na toto a bude sa vám to páčiť. So far so good. Nemám problém s komerčnou kinematografiou, Lóve sa mi na rozdiel od väčšiny slovenských kritikov páčil a páčil sa mi aj Kandidát. Je to zábavný film, ktorý má síce trochu zmätenú expozíciu (nie, fakt tento film neberte vážne, je to naozaj paródia), nevyváženú dramaturgiu a problém s temporytmom, takže sa miestami nudíte (chápem, že tie dlhatánske rozhovory mali evokovať tarantinovskú absurditu, no fungovalo to len tak pol na pol), ale v zásade má celá tá übernamachrovaná poetika bavila.
Tu sa vlastne dostávame k istému filozofickému problému – ktorý vám ale ako filmovému divákovi môže byť celkom ukradnutý. Ak film tak veľmi kritizuje reklamné praktiky – prečo ma ako potenciálneho diváka namotáva všetkými tými Vecami a Potôňom na facebooku a trailerom, čo vyzerá tak strašne cool, že si máte chuť pustiť CSI: Miami? Kde sa stala chyba? Kto je hyena? Marketing Kandidáta tak vlastne robí to isté, čo Kandidát samotný kritizuje. Také to je, hm, pokrytecké.
Ale vlastne ma to na tom tiež baví. Pretože ten film je istým spôsobom neskutočne snobský. Kandidát je preplnený rôznymi popkultúrnymi referenciami k životu v slovenskej (= bratislavskej) realite, ktoré má možnosť rozšifrovať len divák, ktorý ma na facebooku medzi priateľmi Hvoreckého, Marca alebo Havrana (prípadne ich ľubovoľnú kombináciu). Všetky tie intelektuálne odkazy akoby hovorili: „My sa na komerčný film iba hráme! My sme vlastne strašne inteligentní!“ Intelektuálski tvorcovia tak hľadia ego svojim intelektuálskym divákom (jou, fakt som sa pri tom cítil dobre, funguje to).
Popkultúrne odkazy ale nie sú jediným spojením medzi Kandidátom a Slovenskom. Hoci sa dá povedať, že príbeh filmu by bol pri troche snahy upraviteľný na akúkoľvek krajinu, je to práve obsah jednotlivých scénok (využitie Štúra napr.), ktoré robia z Kandidáta výsostne slovenský film. Tam, kde majú všetky slovenské artové filmy (od Fornayovej Killera až po Lehotského Zázrak) ambície uplatniť sa na zahraničných festivaloch, Kandidát vďaka jednoznačnému zameraniu nemôže dúfať, že bude pochopený kdekoľvek inde ako na Slovensku. V istom zmysle je to ojedinele odvážny (a zdanlivo nerozumný marketingový) počin.
Kandidát je teda plný paradoxov. Akoby to, o čom hovorí, bolo v kontraste s tým, ako o tom hovorí. Na jednej strane monumentálna marketingová kampaň, na druhej strane film, ktorý je vystavaný len pre slovenské publikum. Na jednej strane kritizujeme manipuláciu, na druhej strane manipulujeme. Na jednej strane chceme vzdelať rozprávaním, na druhej strane chceme zabaviť štýlom. Otázka je, do akej miery sa tieto jednotlivé ciele medzi sebou pobijú a čo si z toho odnesie slovenský divák. Samozrejme by som bol šťastný, ak by sa Slovensko zobudilo zo svojej letargie a začalo vnímať svet trošku kritickejšie, pri tomto filme som však mal pocit, že mu príliš mnoho rozmýšľania nepomôže. Dá sa na ňom zasmiať a v pohode zabudnúť. To stačí. (Alebo?)
Kandidát (SR/ČR, 2013, 106 min.)
Réžia: Jonáš Karásek. Scenár: Maroš Hečko, Michal Havran a Peter Balko. Kamera: Tomáš Juríček. Hrajú: Marek Majeský, Roman Luknár, Michal Dlouhý, Michal Kubovčík, Monika Hilmerová, Pavel Nový, Milan Chalmovský, Ján Jackuliak, Pavel Slabý, Lukáš Pelč, Dušan Vicen, Michal Havran