VŠETKO JE STRATENÉ |
VŠETKO JE STRATENÉ |
Príbeh filmu Všetko je stratené stojí a odráža sa od štandardných a zaužívaných rozprávačských foriem a motívov vyskytujúcich sa v tematicky obdobných filmoch o „stroskotancoch“, ktorých primárny konflikt závisí od snahy zachrániť sa a dostať do bezpečia. Všetko je stratené inovuje subžánrové klišé tým, že volí jediného protagonistu a na jeho pleciach je naložený celý príbeh vyrozprávaný minimalisticky a priamočiaro, čím si však autor zväzuje ruky a ochudobňuje sa o potenciálne, sekundárne motívy vyplývajúce zo vzťahov postáv.
Jednou zo zvláštností je nedialogickosť, ktorou je dosiahnutá atmosféra a silný pocit samoty. Protihráčom a zároveň personifikovaným antagonistom je Indický oceán, zdanlivo nezdolateľný súper, akému sa človek len sťažka môže rovnať. Aj napriek systematickému súboju s a podhadzovaniu polien pod mokré nohy hlavného hrdinu, ktoré je na milimeter vypočítané a vygradované do posledného mililitra jeho síl (tie hlavná postava postupne stráca spolu s príslušenstvom lode) neodrádza ho a nespochybňuje jeho skalopevné rozhodnutie bojovať.
Nezlomná vôľa a triezve uvažovanie umožňujú hrdinovi čeliť problémom, ktoré v konkrétnych situáciách rieši až nadľudsky, jeho uvažovanie je vysoko racionálne, sprvu takmer bezchybné, postupom príbehu a pod náporom nabaľovaných komplikácií sa stáva čoraz zraniteľnejším, čo je štandardným postupom „robinzonád“. Plynulá gradácia deja, neustále dianie a zvraty sú zárukou, že divák sa vcíti a prežije katastrofu na vlastnej koži.
O anonymnom hrdinovi (autor dokonca nepriznáva ani jeho meno) sa nedozvieme nič, neodznejú žiadne informácie o jeho zázemí, pôvode, minulosti, nič o tom odkiaľ a kam ide, prečo sa plaví úplne sám. Jeho motivácie a úsilia sú centralizované na jediné, a tým je prežiť. Film nepracuje s metaforami, nefilozofuje, snaží sa popísať udalosť hodnoverne a objektívne. Veľkým plusom je vyhýbanie sa emocionálnym útokom, ktoré sú v tematicky príbuzných filmoch časté (mám na mysli napríklad retrospektívne zábery, alebo monológy, v ktorých sa hrdinovia prihovárajú svojím blízkym, bohu a podobne).
Ústredná dejová línia plynie bez vedľajších motívov a časopriestorových skokov, sledujeme postupné stroskotávanie jedného námorníka- rekreanta na výletnej jachte. Film sa zriekol expozície (pri uskutočnení zámeru tvorcov nepotrebnej, no divák je zvedavý, rád by vedel o hrdinovi viac), takmer okamžite nastolí konflikt a uvedie príbeh do pochodu. Súboj s morom začína po poškodení lode, ktorá sa začne neúprosne potápať, avšak dáva si načas, k jej deštrukcii nedochádza ihneď. Sledujeme celý proces s jeho logickou následnosťou, postupom deja zisťujeme, že pevnina je v nedohľadne a Robert Redford je odkázaný na seba, pričom trochu pritiahnute za vlasy pôsobí fakt, že mu postačí jeden záchranný balíček a aj prederavený nafukovací čln sa akosi nie a nie poddať fyzikálnym zákonom..
Oceán ponúka niekoľko variácií „ohrozovania“ a Všetko je stratené sa nevyhol práci so známymi motívmi ako búrka, žraloky, potenciálna nádej na záchranu v podobe obrovskej nákladnej lode, no táto predvídateľnosť udalostí v konečnom dôsledku neoslabuje napätie. Sizyfovské úsilie, ktoré hrdina vynaloží je však miestami neúnosné, rovnako ako niektoré dosť nepravdepodobné dejové zvraty.
Odhliadnuc od dôslednej dramaturgie, charakter postavy vyvstáva ako rozporuplný v zmysle zanedbania jeho emócií, uvažuje a koná bez náznaku paniky, roboticky, bez strachu (s výnimkou jedného zľaknutia sa úlovku na udici) a zúfalstva, ktoré by spolu s hnevom prišli z psychologického hľadiska omnoho skôr ako v intenciách tohto príbehu. V detailoch sa film dopustil niekoľkých menších chýb, ktoré vyrušia, ako napríklad sveter, ktorý si postava z potápajúcej sa lode nebrala, no odrazu ho má (filmový čas je v tomto prípade totožný s reálnym a kamera dôsledne sleduje čo postava berie/robí, preto je omyl v tomto prípade nespochybniteľný), alebo „nepremokavé“ papierové mapy, ktoré v potápajúcom sa člne zostávajú stále suché, aby mohli v závere filmu „vystreliť“ a zamiešať karty osudu.
Aj keď Všetko je stratené neprináša žiadne hlboké myšlienky ani dojmy, patrí medzi inteligentne nakrútené katastrofické filmy, po akých môže bez výčitiek siahnuť každý, kto má záujem odísť z kina obrodený katarzným účinkom strachu a napätia.
All Is Lost (USA, 2013, 106 min.)
Réžia: J.C. Chandor. Scenár: J.C. Chandor