CHROBÁČIKOVIA - ÚDOLIE STRATENÝCH MRAVČEKOV |
CHROBÁČIKOVIA - ÚDOLIE STRATENÝCH MRAVČEKOV |
Nie je to neznámy koncept: zoberiete úspešný seriál a pokúsite sa ho pretaviť do celovečernej podoby. Väčšinou to vyjde, občas nie, podľa toho, ako vyhráte súboj s iným formátom a najmä dlhšou stopážou. Tento rok na podobnú kartu stavil Oggy a šváby – a teraz sa vydáme do sveta hmyzu s väčšími ambíciami.
Na jednej francúzskej lúčke si mladý pár naplánoval skvelý romantický deň, no skončil v zhone a po nich ostali lukratívne kúsky jedla, o ktoré sa oplatí zabojovať. Do akcie vyrážajú kolónie usilovných čiernych mravčekov a červených agresorov. Používajú nečakaný arzenál, bojujú udatne a každý chce získať to najcennejšie: cukor i ďalšie pochutiny. A v tomto bojovom marazme sa začne odohrávať aj ďalšia línia: odvážna lienka sa skamaráti s čiernym mravcom a dokonca sa stane hlavnou hrdinkou v momente, keď začne už boj o holý život a existenciu mraveniska.
Samotný obsah je bezproblémový, scenáristi dokázali nájsť príbeh, ktorý by dokázali natiahnuť na hodinu dvadsať. Je tu solídne množstvo postáv, lienka i čierny mravec sú sympatické opory v deji a aj armády či velitelia sú kvalitne vykreslení. Väčšiu plochu nenaplnili autori balastom, ale zaujímavými scénami, ktoré dávajú zmysel. Od začiatku až do konca sa dá orientovať v dianí, no nebude to hladké pozeranie.
Chrobáčikovia totiž kladú na diváka veľké nároky a ich prírodopisná forma prakticky dokázala upútať detských divákov na 6 minút, no pri 80-minútovke je to oveľa náročnejšie. Nemá rýchle tempo, nestrieda bleskovo scény; úmyselne lenivý strih vás nechá vychutnať si najmenšie detaily. Napriek jasne danému deju tu nie sú typicky ohraničené scény, gradácia a veľké finále, celý konflikt i miniepizódy sa priebežne dejú. A chýbajú tu aj dialógy, ktoré by objasnili správanie postáv: to si musíte vyčítať z diania sami. Zabudnite aj na komické postavičky, jednorazové gagy a iné typické atribúty.
Z veľkej časti ostali Chrobáčikovia pomalším prírodopisným filmom, do ktorého je vložený lepší dej. Ale hrdinovia, ako lienka či mravce sa vyjadrujú iba párom vyguľaných očí, ruchami prostredia a prenikavým soundtrackom (Hervé Lavandier podčiarkuje dianie na plátne takmer stále). Každé má opodstatnenie: oči vyjadrujú mimiku, ruchy simulujú vravu v prírode a hudba slúži pri aktuálnej emócii. Digitálny hmyz je v plnej interakcii s reálnymi predmetmi: kocka cukru, zápalková škatuľka, obrovská plechovka.
V hollywoodskom príbehu ako nedávno v Prechádzkach s dinosaurami sa dostali do praveku typické prvky: jašteri neustále kecajú, čakajú ich jasní nepriatelia, charaktery sú čitateľné, humor i akcia príde na počkanie i moderný soundtrack. Chrobáčikovia robia všetko naopak. Je otázne, do akej miery si detský divák vychutná predsa len náročnejšie kino: sledovanie s dospelým môže iba pomôcť (nehovoriac, že mu film asi dá viac ako ratolesti), aj na následnú diskusiu o tom, čo spolu videli.
V decembrovej ponuke majú deti tri filmy na výber: typickú disneyovku s pesničkami Ľadové kráľovstvo (najmä pre dievčatá), praveké dobrodružstvo Prechádzky s dinosaurami (pre chlapcov) a Chrobáčikov pre trošku staršie publikum, ktoré nečaká iba bežný príbeh a ľahkú zábavu, no ocení aj najmenší detail.
Minuscule - La vallée des fourmis perdues (Francúzsko, 2013)
Réžia: Hélène Giraud, Thomas Szabo