NYMFOMANKA I. |
NYMFOMANKA I. |
Post poprednej autorskej osobnosti prináleží (asi bez diskusie) režisérovi a scenáristovi Larsovi von Trierovi. Spoločne s Thomasom Vinterbergom ukázal v deväťdesiatych rokoch minulého storočia svetu dánske kino v surovej, neprikrášlenej podobe. Neutíchajúca túžba zaujať sa stala primárnou súčasťou Trierovej tvorby, i napriek tomu, že od striktných pravidiel svojho manifestu vplyvom času upustil, ráz originality a (stupňujúcej) kontroverznosti si ponecháva i naďalej.
Najnovšia snímka Larsa von Triera vznikla ako posledná, uzatvárajúca časť trilógie depresie. Po temnom Antikristovi a apokalyptickej Melanchólii prišla rada na Nymfomanku. (Pre vytvorenie intenzívnejšieho a dlhšie trvajúceho diváckeho zážitku sa film v tuzemskej kino distribúcii uvádza v dvoch oddelených častiach).
Za šokujúci, lascívny pojem ukryl Trier (aspoň z časti) to, čo sa od neho dalo očakávať. Je to však na Triera dostačujúce? Od autora Antikrista som osobne očakávala viac, nie že by som bola sklamaná, ale jednoducho nerada skáčem ľudom na lep. Masová kampaň sľubujúca erupcie vzrušenie a vyvrcholenie známych tvárí (aspoň po uvedení prevej časti) pripomínalo lživú, sexy reklamu pozoruhodného titulu Spring Breakers režiséra Harmony Korineho.
Trier vždy vedel ako zaujať a ak to nevyšlo na poli filmu stiahol na seba pozornosť inou cestou, napríklad antisemitistickými názormi. Jeden zo znepokojivých/alibistických výrokov si neodpustil ani v úvode Nymfomanky. Otvorene, skôr, ako sa celé rozprávanie začne, vystríha diváka, že verzia s ktorou o niekoľko málo minút príde do kontaktu prešla cenzúrou s jeho vedomím, ale bez jeho pričinenia.
Príbeh o vášni bez lásky Trier rozpráva cez metafory. Rybárska muška ako roztúžene ženské lono, či partnerská polygamia a jej podobnosť s hudobnou polyfóniou. V porovnaní s Antikristom a Melanchóliou sa snímkou prepletá chladná severská komika dodávajúca príbehu odľahčujúci ráz. O čo viac sa Trier snaží diváka pobaviť o to menej mu dopriava vizuálnej rozkoše. Zo spomalených záberov evokujúcich rozpohybované maľby, či pôsobivých nadzemských scenérii zostalo v Nymfomanke „len“ hypnotické sneženie, pri ktorom možno sledovať a počítať každú jednu vločku.
Prvý diel dlho očakávaného a ospevovaného snímku dánskeho filmára enfant terrible je hereckým koncertom debutujúcej Stacy Martin, ktorá do príbehu ide naplno. Jej staršie alter ego stvárnila Trierova dvorná herečka s atribútmi atypickej krásavice, Charlotte Gainsbourg. Miesto dospelej Joe prezentujúcej sa neutíchajúcou túžbou po pohlavnom ukojení, by aj napriek režisérovým preferenciám pristala inej herečke, napríklad Eve Green. Tá by svoju vizážou bez väčších problémov nadviazala na svoje mladšie ja a pikantnému rozprávaniu by dodala svoj tajomný, démonicky pohľad.
Nymfomanka nie je snímkou ktorá vám vyrazí dych svoju kontroverznosťou i napriek tomu, že to sľubovala jednoduchými piktogramami posunutými do dráždivého významu, či tvárami oslnivých hviezd prežívajúcich intenzívne vzrušenie. Za to vás, ale príjemne pobaví a poodhalí skryte paralely sexuálneho života. Pre milovníka filmu je Nymfomanka povinnou jazdou, už len pre ukojenie zvedavosti, čím novým očarí a prekvapí Lars von Trier tentoraz.
Nymphomaniac I. (Dánsko, 2013, 122 min.)
Réžia: Lars von Trier. Scenár: Lars von Trier. Kamera: Manuel Alberto Claro. Hrajú: Charlotte Gainsbourg, Stellan Skarsgård, Stacy Martin, Shia LaBeouf, Christian Slater, Uma Thurman, Jamie Bell, Willem Dafoe, Udo Kier, Jean-Marc Barr