|
VŠETKY MOJE DETI |
VŠETKY MOJE DETI |
Autor dokumentárneho filmu Všetky moje deti Ladislav Kaboš, zvolil časozberné natáčanie ako východiskový tvorivý postup, ktorým približuje život rómskej komunity obývajúcej osadu na východe Slovenska. Sociálnu tému nezvolil po prvý krát, je skúseným dokumentaristom, ktorý sa opakovane vracia k nepohodlným a ťažko riešiteľným problémom, aktuálne rezonujúcim v našej spoločnosti.
Rómska problematika sa v slovenskej kinematografii objavila mnohokrát, no aj napriek tomu možno film Všetky moje deti označiť za prínosný. Tvorcovia sa snažili poctivo preniknúť do uzavretej sociálnej skupiny rómskej osady. Hlavným protagonistom filmu je Marián Kuffa, farár, ktorý je ochotný všetko obetovať aj napriek tomu, že každým dňom sa čoraz viac utvrdzuje v pravdivosti porekadla „za dobrotu na žobrotu“. Za pomoc sa mu Rómovia neraz „zavďačia“ útokom, neváhajú ho ocigániť, ani to však nie je dôvod na to, aby svoje snaženie vzdal. Kuffova sizyfovská snaha budovať z osady lepšie miesto, pre lepších Rómov, prináša do filmu mimoriadnu silu, ktorá pramení z charakteru protagonistu a jeho osobného presvedčenia, ktoré si zasluhuje pozornosť spoločnosti.
Ladislav Kaboš po častiach skladá mapu osady, na vybraných rodinách predostiera typické problémy, na ktoré narážajú dennodenne všetci obyvatelia. Ich problémy sú hlboko zakorenené v prirodzenom naturely, výchove a spôsobe života, poburujúce je i to, že si len ťažko dokážu vážiť Kuffovu pomoc, pred objektívom kamery sú však prirodzení, nesnažia sa zakryť pravú tvár, i keď sa u protagonistov prejavuje exhibicionizmus, vlastný tomuto etniku. Vznikajú tak úsmevné situácie, ktoré osviežujú ponurú tému.
Kuffova snaha pomôcť Rómom aspoň trochu zlepšiť životnú úroveň v osade, pričom nedochádza k výrazným posunom je obdivuhodná. Film Všetky moje deti nechce pôsobiť ťaživo, na zdanlivo bezútešnom mieste nachádza pozitíva a ukazuje i to pekné, prečo sa obyvateľom aj farárovi oplatí ráno vstať z postele a bojovať odznovu. Nedostatky Rómom odpúšťame v momente, kedy sú schopní priznať si, čo všetko je Kuffa pre nich ochotný urobiť.
Prostoduchý pohľad na svet a primitívny spôsob života v osade, ich vzťahy, sú pre diváka neraz komické, filmárom sa podarilo preniknúť im pod kožu a pristihnúť ich bez masky, ktorou by sa zo seba snažili robiť lepších. Režisér má na vrch aj v scénach, kedy sa Rómovia snažia vyznieť lepší, ako v skutočnosti sú (vidíme ich pri modlitbe, čo pôsobí komicky v kontexte s ostatnými scénami, v ktorých mali možnosť prejaviť svoj charakter), na druhej strane je láskavý a chápavo sa stavia k ich osobným problémom.
|
|
Rómovia nezakryjú obľubu v gýčovitosti, baroková estetika a krikľavo zelené steny nových príbytkov, vybíjajú oči. Bizarná je i scéna prvého svätého prijímania, z ktorého sa stáva veselica a priestor na okázalú prezentáciu, nie duchovný obrad (deti sú vyobliekané, aj napriek tomu, že neraz nemôžu ísť v zime do školy, pretože nemajú topánky, teplú vetrovku, alebo desiatu). Definuje príčinu ich problému, nezodpovedný prístup, neexistencia pravidiel a hraníc, Rómovia nepoznajú mieru, idú absolútne na doraz nemysliac na zajtrajšok, nemysliac na následky. Marián Kuffa je veľkým otcom, ktorého prítomnosť je pre Rómov nie len materiálnou pomocou, ale pripomína im základné ľudské hodnoty, na ktoré v ťažkých podmienkach osady zabúdajú.
Do súkromia osadníkov preniká režisér veľmi distingvovaným spôsobom, výborne odhaduje mieru čo si môže dovoliť ukázať i pri takých tragických udalostiach, ako je úmrtie v jednej z rodín. Aj keď Rómovia majú sklony k sentimentalite, ich neľahké životné príbehy sú zobrazené s odstupom, film nesúdi, ani nikomu nenadŕža, zobrazuje obe strany citlivo.
Zdôraznený je realizmus a autenticita zobrazeného. Vyhýba sa akejkoľvek obrazovej, ale aj dramaturgickej štylizácii, zobrazuje to, čo sa skutočne odohráva, neinscenuje. Dejovú os dopĺňa klasickými „hovoriacimi hlavami“, Rómovia a Marián Kuffa rozprávajú o svojom živote, rozprávajú o sebe navzájom. Neraz vzniká kontrast medzi realitou, sľubmi a snami.
|
|
Film ukazuje Rómov pri práci, pri výstavbe obydlí, s ktorými im farár všemožne pomáha, pri bežných denných rituáloch, výraznejší konflikt je nahradený množstvom malých konfliktov. Rómovia vpúšťajú tvorcov do svojho sveta, spovedajú sa tak úprimne, ako im to povaha dovoľuje, vidíme ich ako ľudí, ktorí majú pre nás síce nepochopiteľný systém hodnôt a očakávaní od sveta, aj od seba samotných, ale divák sa dokáže stotožniť. Dramaturgicky sa príbeh uzatvára vystúpením organizovaným pre farára Kuffu, ktoré má byť gestom vďaky, Rómovia ukážu čo im ide najlepšie - tanec a hudba.
Ťarchu celej osady si Marián Kuffa obetavo naložil na plecia a holými rukami sa snaží vyzliecť zo svojich zverencov železnú košeľu, hlboko zakorenenú v pôvode a prostredí, ktoré formuje ich postoje. Zaslúži si, aby jeho celoživotné úsilie a bezbrehú vieru v ľudské dobro videlo čo najviac ľudí. Film podáva komplexný obraz o rómskom etniku, rozhodne nezostáva na povrchu. Aj keď je dokument nevýrazný formou a dominuje mu estetika autentickej špinavosti, čo môže diváka odradiť, je silným pre svoju obsahovú stránku a tá by nemala uniknúť nikomu, kto sa zaujíma o krajinu, v ktorej žije. Zobrazená problematika je viac ako aktuálna, je pretrvávajúcim stavom, s ktorým sa nedokážeme vyrovnať.
Všetky moje deti (SR, 2014, 90 min.)
Réžia: Ladislav Kaboš. Scenár: Ladislav Kaboš, Svatava Maria Kabošová. Hrajú: Marián Kuffa, farár zo Žakoviec a obyvatelia rómskych osád
