8.0

Filmová recenzia

Po domácom i zahraničnom úspechu Arsy-Versy prichádza pre mladého dokumentaristu Mira Rema silná filmová sezóna. Na festivaloch uviedol portrét hudobníka Braňa Jobusa s názvom Vrbovský veter a momentálne prichádza do kín očakávaný dokument Comeback, ktorý už stihol získať na 9. MFF Cinematik Cenu primátora.

Ako domestik trenčianskeho kraja zostal verný prostrediu a vybral si značne náročnejší projekt, nielen čo sa realizácie týka. Ilavská väznica, ktorá vo filme figuruje ako zdroj príbehov, je známa po celom Slovensku ako ubytovňa najhorších trestancov. Počiatočný produkčný a tvorcovský plán, nakrútiť film o medializovanej homosexualite vo väzení však nevyšiel. Väzni štáb prakticky vysmiali a tak musel prísť na rad iný nápad. Prvotné plány počítali len s dvojročným nakrúcaním, no keď sa zamyslím nad faktom, že film vznikal od roku 2009, v dobe kedy bol Remo ešte poslucháčom VŠMU, tak je jasné, že sa okolo projektu zmenilo veľa premenných. Pomery vo väznici, samotné povolenia na nakrúcanie a to najdôležitejšie – väzni.

Príbeh spočiatku nie je centralizovaný na konkrétne postavy. Predstavuje paletu basistov, ktorí rozprávajú o svojich prečinoch a zážitkoch z väzenia. Či ide o krádež auta, pri ktorej nešťastne zomrie jeho majiteľ alebo notorické opakovanie prečinov, nepokoj surovej reality a vážnosť témy z plátna sálajú. Z defilé postáv, zloženého dokonca aj s úsmevnej postavičky, spomínajúcej na väzenské znásilnenie (predsa vo filme prítomné, aj keď len okrajovo) sa Remo časom predsa zameriava na konkrétnejšie osoby – mladého Mira a staršieho harcovníka Zlatka. Nie je tomu tak naschvál. Filmárom sa totiž stala aj situácia, kedy šli nakrúcať ďalší materiál s väzňom, ktorý bol medzičasom premiestnený a informácie o jeho výskyte podliehali utajeniu. Vyobrazenie mikrokozmu za mrežami ako pozostatku za pôvodným plánom sa hlavným duom aktérov preklápa do kontúr reality po odpykaní si trestu a splatenia dlhu spoločnosti.

Obaja sú veľmi zaujímavým materiálom na študovanie väzenského prostredia, ktoré je odstrašujúce, ale na druhú stranu aj značne atraktívne. Názov Comeback vychádza z ich inštitucionalizácie a štatistiky, ktorá vraví o vysokom percente (vyše 80%) návratu „prevychovaných“ väzňov späť ku kruhovým prechádzkam na dvore ilavského nápravno-výchovného zariadenia. Ide teda o re-recidívu, ktorá podtrhuje významový fakt umiestnenia človeka nie na slobodu, ale späť do podobného zariadenia. Filmári sledujú príchod Mira na slobodu a jeho vyrovnávanie sa s realitou všedného dňa. Tá spočíva v návšteve brata, ktorý sa zaňho prakticky nepriznáva, spanie pod holým nebom a očakávaný návrat späť medzi „svojich“. Uzavretie tohto kruhu je dokonca načrtnuté už v skoršej fáze filmu - pri rozhovore Mira so spoluväzňami či väzenským lekárom.

Remo sa príbehom Mira snaží vyjadriť najmä absenciu miery začlenenia sa do spoločnosti pre človeka, ktorý bol uväznený v tom najhoršom možnom čase – v dobe, keď dostával slobodu do svojich rúk a jeho život sa prakticky začínal. Pri Zlatkovi, ktorý je už štyridsiatnikom, načŕta podobný problém už úvodnou psychadelickou spoveďou. Ide však oveľa ďalej. V momente prepustenia na slobodu vstupuje do jeho príbehu pozícia matky a jeho vzťah k nej. Vraví, že si uvedomuje ako veľmi jej ubližuje, ale pritom sa nemieni zmeniť. Viacmenej je zmierený so svojim osudom a faktom, že sa čoskoro vráti nazad, podobne ako Miro.

Z jeho vzťahu k matke a z neho ako osoby samotnej naskakuje husia koža a vy ako divák si uvedomíte, že jeden prešľap sa pre človeka môže stať osudným. V príbehu je totiž zosobnená kritika justičného systému (niekoľkoročná basa za smiešny prečin v hodnote 700€) a spoločnosti, ktorá odsúva podobné živly na vedľajšiu koľaj. Pritom po slobode behá množstvo rôznymi masťami mazaných, oveľa horších kriminálnikov. A v systéme, aký tu vládne stačí obyčajnému človeku v skutku jedna chyba, aby ho osudie justície pomlelo.

Pritom v ďalšej polohe je Zlatko skôr tragikomickou postavičkou priemerného hostinca štvrtej cenovej. Dokonca sa vo filme mihne aj scéna, v ktorej sa za bieleho dňa opije so svojim starým kamarátom a vedú pritom pikantné reči plné pervezností. To, že z toho režisér vyťažil dramatický moment siahajúci za hranice filmu, priamo do spárov reality (preliezanie brány), je na jednej strane dielo náhody, na druhej um tvorcu, ktorý sa rozhodol vhodne tento moment využiť na dokreslenie ťažoby z filmu.

Remo dokázal, že patrí k tomu najlepšiemu čo slovenská dokumentaristika ponúka. Vhodne sa adaptoval na podmienky, ktoré sa mu počas nakrúcania projektu menili a vytvoril tak pozoruhodný film o stave justičného systému a pozícii jedinca v ňom. Comeback funguje v rôznych rovinách aj s prispením inscenačnej práce. Ak bude Remo napredovať každým nasledujúcim filmom, tak o pár rokov tu máme dokument svetovej extratriedy.

Comeback (SR, 2014, 85 minút)
Réžia: Miro Remo. Scenár: Juro Šlauka, Miro Remo. Kamera: Jaro Vaľko, Mário Ondriš, Ivo Miko. Účinkujú: Zlatko Šimkovič, Miroslav Koreň, Miroslava Abelová